Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Zvolen žil krasokorčuľovaním, bol tu aj NepelaVytlačiť
 

Na prelome rokov sa u nás zastavil Miloš Vágner, starší pán, ktorý pri spomínaní mladne. Rozhovoril sa o histórii a začiatkoch krasokorčuľovania vo Zvolene. Vágner bol predsedom klubu v jeho začiatkoch a obe jeho deti boli úspešnými pretekármi.

Vágner_malý.jpgZačiatky krasokorčuľovania vo Zvolene. V roku 1969 v Banskej Bystrici v rozhlase po drôte vyhlásili výzvu na prihlasovanie sa do kurzu krasokorčuľovania. Ja som vtedy robil na podnikovom riaditeľstve ČSAD, ktoré sídlilo blízko k štadiónu. Mal som vtedy 4- a 5-ročné dieťa a hneď som sa rozhodol, že ich prihlásim a budem ich môcť ráno voziť na tréningy. Takto to začalo. Moje deti mali našťastie talent, môj syn sa už ako 9-ročný stal majstrom Stredoslovenského kraja vo svojej kategórii a potom niekoľkokrát za sebou a z dcéry sa stala trénerka, trénuje dodnes. V roku 1972 mi napadlo, že nemusíme predsa chodiť do Bystrice, keď zimný štadión máme aj vo Zvolene. S Vladom Matrtajom, mojím spolužiakom, ktorý bol vtedy riaditeľ Ratesu, sme vymysleli, že založíme krasokorčuliarsky oddiel. Vtedy ešte štadión nemal strechu a ľudia stáli voľne dookola.

Prví tréneri. Po roku 1972 vznikol oddiel a získaval ďalších trénerov – pani Midriaková, Golianová a ja sme išli do Košíc na trénerský kurz a Hilda Múdra, ktorá bola vtedy trénerkou Ondreja Nepelu bola šéfkou tohto kurzu. Tak sme získali kvalifikáciu.

Moje trénerské začiatky. Predtým som nemal skúsenosti s krasokorčuľovaním, ale s hokejom. Mal som všeobecnú prípravu a trénerskú prípravu pre získanie kondície na rôzne druhy športov. To som obhájil na kurze v Bratislave. K športu ma to vždy tiahlo, na škole som hrával pretekársky basketbal, volejbal, ale aj šachy. Organizačné vlastnosti rozhodli o tom, že som sa neskôr stal predsedom krasokorčuliarskeho klubu. Počas svojho pôsobenia v podniku Agrozet som rozhodol o investícii milión korún, ktorá šla do vybudovania druhej ľadovej plochy na zimnom štadióne. V práci som mal potom problém, ale urovnalo sa to. 

Ondrej Nepela vo Zvolene. Dňa  5. novembra 1972 sa uskutočnila vo Zvolene na zimnom štadióne medzinárodná exhibícia, na ktorej vystúpil niekoľkonásobný majster sveta a olympijský víťaz, československý pretekár Ondrej Nepela. Bol to neuveriteľný zážitok. Krasokorčuľovanie bolo vtedy v Československu jedným z najsledovanejších športov.

Veľká cena Zvolena. 14. marec je termín oslobodenia Zvolena, tak sme sa rozhodli, že vždy k tomuto dňu budeme organizovať preteky Veľkú cenu Zvolena. Bude to tiež dobrá historická pomôcka pre účastníkov pretekov. Prvá Veľká cena Zvolena sa uskutočnila v roku 1976.

Vo Zvolene to žilo. Do Zvolena chodili úspešní pretekári z celého Československa: Sabovčík, Divín, Dráhová, Šóška, Preisinger, to boli všetko tí, ktorí v tom období korčuľovali výkonnostne.

Korčuľovanie vo Zvolene. Vo Zvolene sa v zime korčuľovalo aj mimo štadióna, bolo tu viac prírodných plôch, napr. na 3. ZŠ, na dvore Dukla Zvolen, na bývalých uhoľných skladoch, kde stojí budova bývalej Hypernovy, na bývalej priemyslovke, na priehrade, na starom futbalovom ihrisku, tam, kde je dnes židovský cintorín..., bolo toho veľa.

Odchovanci klubu. Mali sme rôznych odchovancov, medzi nimi moja dcéra, ktorá dodnes trénuje, Katka Henešová, ktorá trénuje v Detve, Katka Golianová, Zemanová, za slobodna Hovorková, ktorá učila na 5. ZŠ, Zuzana Likavská, dnes Niščáková... Všetko to boli deti, ktoré začínali väčšinou ako 5-, 6-ročné a ako postupne dorastali, v 13-tich, 14-tich sme ich už odporúčali na trénerstvo. Vtedy mohol aj 15-ročný žiak, ktorý pretekal a mal za sebou súťaže, získať trénerský kurz. Takto sme vyučili aj 15 trénerov.

Forma. Žiak do 15 rokov musel získať výkonnostnú triedu pretekársku. Musel odjazdiť povinné prvky, robili sa kruhy, trojkový paragraf, osmičkový paragraf alebo bežný kruh a kto to vedel prejsť, získaval body a stúpal vo výkonnostných triedach.

Majstrovstvá ČSR. Majstrovstvá Československa sa tu konali v 1978. Vzhľadom k tomu, že krasokorčuliarsky československý zväz vedel o organizačných kvalitách v meste, pridelil mestu Zvolen ich zorganizovanie.

Súťaženie s Banskou Bystricou. Keď som robil predsedu krajského zväzu Stredoslovenského kraja, tak mi napadlo, že by sme mohli začať organizovať medzioddielové preteky medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Zorganizovali sme asi štyri ročníky, potom prišla revolúcia a všetko to padlo...

Prekvapenie od Pľuščenka. Keď bol Pľuščenko naposledy vo Zvolene na štadióne, tak do mikrofónu vyhlásili, že máme 45. výročie založenia klubu. Skoro som odpadol, prekvapili ma.  

Ďalšia generácia kraso. Moja pravnučka Timka korčuľuje ako divá a jej starká Renáta, moja dcéra sa jej venuje a trénuje ju aj na ľadovej ploche v meste, ktorá sa nám veľmi páči. Ale už bola skúsiť aj  ráno na tréningu. Čo sa týka mňa, už nekorčuľujem, ale kraso sledujem.

-ej-


 
 


Úvodná stránka