Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Peter Kačica: „Rómske deti chcú žiť inak ako ich rodičia. My im v tom môžeme pomôcť.“Vytlačiť
 

Peter Kačica je choreograf, ktorý pôsobí v mestskom komunitnom centre Romano Jilo, kde vedie rómsky folklórny súbor s rovnakým názvom. Deti z tých najhorších pomerov aj vďaka nemu dnes chodia na vystúpenia po celom Slovensku a žnú úspechy všade, kam prídu. Tlieska im rovnako minorita aj majorita. Ako sa to podarilo?

Kačica.jpgZ akého prostredia pochádzate?

Poviem to otvorene. Niektorí Rómovia sa hanbia za to, že pochádzajú z osady. Moja mama žila v rómskej kolónii a ja ako dieťa som túto osadu často navštevoval. Rómsky autentický život v osade sa mi dostal pod kožu. Vnímal som ťažký život týchto ľudí, chudobu, biedu ich chatrčí bez vody, bez hygienických zariadení. Ale vtedy sa aj napriek tomu nerobili také veľké rozdiely medzi Rómami a Nerómami. Môj otec takisto pochádzal z biednej rodiny, takže pre mňa slovo nemať, chudoba, hlad, špina nie je až tak cudzie.

Asi najznámejší stereotyp o Rómoch je ten, že sa s tancom v krvi už rodia. Aký je váš názor?

Zo širšia povedané, sám som začal s tancom v detstve a tiež som si myslel,  že keď viem tancovať ja, že vedia všetci. Lenže na prvom stretnutí s rómskou mládežou som videl, že to tak nie je. Už je to zabudnuté. Vtedy mi napadlo, že treba udržať rómsku kultúru, naše tradície, zvyky, hudbu, náš jazyk. To je naše bohatstvo, za ktoré sa nemusíme hanbiť.

Čo vás priviedlo do Zvolena?

Mojím snom vždy bolo učiť. Prešiel som si rôznymi organizáciami, kde sa pracovalo s rómskou mládežou a popritom som sa snažil založiť súbor v Súdovciach, kde malo vzniknúť komunitné centrum. Tam sa mi nepodarilo dostať. Dostal som info, že otvárajú centrum vo Zvolene, prihlásil som sa na výberové konanie a z miesta náhradníka som sa nakoniec dostal na pozíciu do komunitného centra. Dnes som veľmi vďačný, že som túto šancu od mesta dostal, že do mňa vložili dôveru. Sociálna práca a obzvlášť práca s Rómami nie je ľahká, výsledky niekedy vidieť len pod lupou. Rómom treba dať šancu, lenže jedna nestačí. O to viac si vážim, že pani primátorka aj pani Mária Koreňová, vedúca odboru sociálnych vecí, zdravia a rodiny, nás tak veľmi podporuje.

26994253_1961607270519570_6943523462944397396_n.jpgAko dlho trvalo, kým ste sa zblížili s rómskou komunitou na Balkáne?

Vo Zvolene som už predtým pracoval, ale túto komunitu som nepoznal. Keď som nastúpil, prišlo na rad zoznamovanie sa, začali sme analýzou lokality a ľudí sme oboznamovali s tým, aké služby poskytujeme. Mojím plánom bolo založiť rómsky súbor, kolegovia ponúkali rôzne formy poradenstva, od pomoci pri hľadaní zamestnania, riešenia ekonomickej situácie v rodinách, niekedy až po psychologickú či zdravotnú pomoc.

Aké boli začiatky práce s deťmi vo folklórnom súbore Romano Jilo?

Na prvý nábor prišla masa detí, samozrejme, všetky sme prijali. Bolo to ťažké, išlo o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, museli sme ich učiť základné pravidlá správania, hygienické návyky, pravidelnosti a disciplíne. Zo svojho prostredia boli naučení, že nikdy nič nemusia, nikam nemusia chodiť, majú voľno. Ja som si potrpel na to, aby chodili na tréningy pravidelne a načas. Začiatok bol náročný.

V centre Romano Jilo ich ale neučíte len tancovať.

Nie, Romano Jilo rieši situáciu rodín komplexne. Obyvatelia z bytovky pod Pustým hradom tu majú nízkoprahové centrum, deti predtým ako prídu na tréning, robia si úlohy, projekty. Majú tu futbalový klub, ktorý vedie Miroslav Kováč, teraz v zime sa skôr vzdelávajú teoreticky. Miroslav Kačica ich učí hudbu a divadlo, niektoré deti sa začali učiť na hudobný nástroj. Robíme rôzne prevenčné aktivity, veľa sa rozprávame. Každá účasť na krúžkoch je však podmienená slušným správaním. Okrem toho je v centre napr. stredisko osobnej hygieny, kam chodia ľudia bez domova, robíme tu rôzne podujatia, aby sa menšina mohla stretávať s ostatnými Zvolenčanmi. Máme na našu prácu veľmi dobré ohlasy, ostatné mestá nás často používajú ako vzor. Dôležité je, že našu prácu podporuje vedenie samosprávy, chápe, čo robíme a prečo to robíme.

Po dvoch rokoch deti žnú úspechy takmer všade, kam prídu. Čím to je?

Keďže sú to deti z rómskych osád, sú síce talentované, ale museli sme ich učiť všetko od základu. Prekvapilo nás, že po prvom vystúpení sme mali veľmi dobré ohlasy.Dnes sú naše choreografie hodnotené kladne už aj profesionálnymi tanečníkmi. Deti už vedia, čo je v nich, vedia, že sa v tom chcú vzdelávať a pracovať na sebe. Už to chápu aj rodičia detí, ktorí spočiatku nerozumeli, prečo chceme ich deti niekam brávať.

_MG_8770.jpgAko deti z „geta“ prežívajú úspech?

Keď to porovnám so začiatkom, deti boli z potlesku nadšené. Zistili, že keď ukážu svoju kvalitu, keď niečo predvedú, dokážu, že sa vedia správať aj mimo javiska, ľudia to ocenia. Majorita je väčšinou zvyknutá, že tam, kde príde Róm, je problém. My sme ukázali, že to vždy neplatí. Majorita pochopila a fandí nám. Deti si vďaka tomu začali viac veriť, ešte viac na sebe pracovať. S deťmi sa dá, ak s nimi pracujú ľudia, ktorí to vedia.

Vy sami sa snažíte deťom ukazovať príklad, ako sa dá žiť, už ste ich aj pozvali na návštevu.

Pochopil som jednu vec, že ak dieťaťu neukážeme príklad, že sa dá žiť aj inak, tak to nebude poznať. Preto som sa rozhodol brávať deti domov, aby videli iný spôsob života, zažili iné hygienické návyky. Občas musia umyť riad, no a, samozrejme, vzniká medzi nami kamarátsky vzťah. J

Deti začali minulý rok študovať pod vedením súkromnej umeleckej školy ZUŠ Lavuta.

Školu vedie pán Alexander Daško, ktorý sledoval náš vývoj od začiatku a prizval nás na vystúpenia, kde sme mohli ukázať svoje kvality. Dal nám na základe toho ponuku, že deti môžu študovať pod umeleckým vedením jeho školy. Deti budú mať vďaka tomu doklad o svojom umeleckom vzdelaní. Tiež vzniká veľká podpora zo strany školy, pomáhajú nám s pomôckami, financiami. Vážim si ich podporu. Deti dostávajú základnú baletnú prípravu, držanie tela, postoj a podobne. Pripravujeme ich aj na reálny život v dospelosti. Niektoré deti sú z lepších, niektoré z horších rodín. Vieme, že bez školy nespravia v živote nič. Niektoré deti v centre pripravujeme na stredné školy, niektoré dokonca na konzervatóriá. S kolegami sa teraz snažíme o prestúpenie niektorých detí zo špeciálnych škôl na všeobecné základné školy, pretože vidíme, že majú na viac a že na špeciálnu školu nepatria.

Nie je to pre tieto deti ľahké, pochádzajú z ťažkých pomerov, sú to deti najmä spod Pustého hradu, kde je veľká chudoba. Deti sa postupne naučili rozlišovať, už vedia, že chcú lepší život ako ich rodičia. Túžia získať slušné bývanie, prácu, vzdelanie. Keď toto všetko budú mať, možno sa zmení aj pohľad majority na Rómov.

V lete by mal vycestovať celý váš súbor do Ruska. To bude veľký zážitok.

Áno. Alexander Daško nás berie do Moskvy, kde budeme vystupovať v Divadle Romea. Musíme zostaviť jeden a pol hodinový program, čo bude náročné. Všetko máme hradené, okrem vreckového. Deti si preto začali šetriť, každý mesiac si odložia pár eur do obálky. Pomáhajú nám aj sponzori.

Nedávno ste sa rozhodli rómsku kultúru priblížiť aj Nerómom. Onedlho otvárate kurz rómskych tancov.

Pracujeme s Rómami a vieme, aká je väčšinová mienka ľudí. Ponúkame tento kurz aj preto, aby Zvolenčania videli prostredie, v akom pracujeme, aby spoznali našu kultúru a prostredníctvom tohto kurzu ich možno rómska kultúra obohatí a možno zmenia pohľad na Rómov. Budeme radi, ak ľudia prídu, budú sa chcieť pozrieť na našu kultúru, budú sa chcieť vzdelávať, možno sa s nami zoznámia a možno sa z nás stanú priatelia. J

-ej-


 
 


Úvodná stránka