Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Platinová svadba: Manželia si musia hlavne pomáhaťVytlačiť
 

Sedia vedľa seba na gauči, on vtipkuje a ona sa usmieva. Občas do seba štuchnú alebo sa k sebe naklonia, ona si položí svoju hlavu na jeho rameno. Povedali by ste, že sú čerství zaľúbenci. Oni sú manželmi už 70 rokov. Manželia Piškulovci sa zosobášili na Veľkonočnú nedeľu 29. marca v roku 1948 vo Valticiach. On mal 23 a ona 22.

IMG_6222.jpgSpoznali sa na tanečnej zábave vo Valticiach, on vtedy vykonával povinnú vojenskú službu. Po jednom večeri si začali písať, písali si niekoľko mesiacov, kým sa stretli znova. „Potom sa ,vymáčkol´,“ smeje sa dcéra Anna, ktorá s nami sedí v obývačke. Vzali sa. „Vtedy boli svadby v nedeľu,“ hovorí pani Piškulová a dodáva: „Nebola to žiadna veľká oslava, posedeli sme a šli domov.“ A na druhý deň? „Na druhý deň robiť na panské,“ smeje sa Ladislav. Ich prvé roky trávili na hospodárskom dvore u Ladislavových rodičov vo Valticiach.

Prvé roky ich spoločného života neboli ľahké, nemali ani groš.

Život ich skúšal vlastne od začiatku. Pani Anna ako dieťa prišla o oboch rodičov, vychovával ju spolu s ďalšími štyrmi súrodencami najstarší brat. Už ako násťročná chodila „po službách“, väčšinou sa starala o deti, o domácnosť, varila, piekla, prala. V 15-tich sa starala o štyri deti, naučila sa piecť chlieb.

Ladislav pracoval už od trinástich, rodina ho poslala do Rakúska okopávať repu. Jeho rodičia prišli dvakrát o všetok majetok, najprv vyhoreli, potom zbankrotovali a museli začať celkom odznova.

Aj dnes si často povieme, že doba je zlá a ľuďom sa žije ťažko. Pri počúvaní príbehov Ladislava a Anny človek rýchlo prehodnotí, ako dobre sa v skutočnosti máme.

Ladislav a Anna prvé roky žili vo Valticiach s Ladislavovými rodičmi. Bohužiaľ, o prvého synčeka prišli, potom sa im narodila dcéra. Život to bol ťažký, spomínajú. „Aj vtedy bolo HÝBSA, chytiť krompáč do ruky a robíš,“ smeje sa Ladislav.Rozhodli sa osamostatniť, presťahovali sa do Nitry, kde si na Cabaji postavili domček. Narodil sa im syn Ján.

V roku 1959 bola možnosť prihlásiť sa na vysokú školu a pán Ladislav to využil. „Prišiel domov a oznámil, že sa budeme sťahovať na Moravu, nebola okolo toho veľká diskusia, “ smeje sa dcéra Anna. „Nebolo veľmi o čom diskutovať, keď sa tak už rozhodol,“ dopĺňa Anna staršia. Ladislav vyštudoval vysokú školu elektrotechnickú. Po skončení školy sa sťahovali tretíkrát, naspäť do Valtíc, kde Anna dostala byt. Konečne bývali v normálnom.

Potom sa sťahovali ešte trikrát. „Stále sme sa sťahovali, dokopy asi šesťkrát,“ smeje sa dcéra Anna a dodáva: „Dodnes neviem, kde máme domov.“ Pýtame sa dcéry, aké bolo manželstvo rodičov. „Otec bol stále v práci, nikdy nebol doma. V sobotu večer prišiel a v nedeľu odišiel,“ hovorí.

piškulovci.jpgTak to potom neboli žiadne hádky,“ napadne nám. „Ale áno, boli, ako v každom manželstve,“ hovorí pani Anna staršia. Zvládli ich vďaka humoru, nadhľadu, tolerancii a vzájomnej spolupráci. „Manželia si v prvom rade musia pomáhať. Ja sa v živote riadim nasledovným: ak nemôžeš pomôcť, aspoň neškoď,“ hovorí Ladislav, ktorý sa väčšinu času, ktorý spolu trávime, smeje.

V roku 1980 sa manželia presťahovali do Zvolena, kde si kúpili dom na Dukelských hrdinov a opravili ho. Hovoria, že vo Zvolene našli domov. Na svoj spoločný život majú krásne spomienky, radi spomínajú na spoločné cestovanie. Navštívili napr. Bulharsko, Rumunsko, Rusko, najviac sa im páčilo asi v Petrohrade. Obidvaja manželia boli aktívni aj dlhé roky po odchode do dôchodku, Ladislav bol dvadsať rokov predsedom klubu dôchodcov na Podborovej. Dnes bývajú v byte na Podborovej. Tešia sa z dobrého zdravia, ale aj z piatich vnúčat a šiestich pravnúčat.

-ej-

 


 
 


Úvodná stránka