Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Pretekár Matuška: „Na svoj veľký úspech ešte len čakám.“Vytlačiť
 

Martin Matuška od detstva preteká. Spolu s otcom Ľudevítom Matuškom zhotovili vôbec prvú slovenskú formulu, ktorou dnes jazdia preteky do vrchu. To je však podľa Matušku mladšieho len začiatok.

matuška_Magpie automotive.jpgByť pretekárom na rýchlych a krásnych autách je azda snom každého malého chlapca. Bolo to tak aj vo vašom prípade?

Láske k autám a benzínu ma otec viedol od detstva. Otec bol pre mňa inšpiráciou, so mnou jazdieval branno-orientačné automobilové súťaže pre rodičov a deti, kde deti robia navigátorov rodičom, je to taká civilná obdoba rallye. Tak som získal svoj vzťah k tomuto športu.

Kedy ste sadli do auta prvýkrát?

Mal som 11 rokov a bola to súťaž v obdobe dnešných autoslalomových súťaží. Zhodou okolností to bola jazda zručnosti na ľade v lyžiarskom stredisku v Remate. (Smiech) Organizátori ma pustili a dopadlo to tak, že z tridsiatich chlapov bol prvý majiteľ autoškoly, druhý bol môj otec a tretí som bol ja. Jeden veľký pretekár sa stavil o  basu šampanského, že nabije môjho otca, ale porazil ho aj otec, aj ja, takže, chudák, prehral v podstate dve basy. (Smiech) Od 2006 som jazdil na fiate 126 preteky do vrchu a v 2013 sme postavili prvú slovenskú formulu zo súčiastok fiatu 126. Odvtedy jazdím a pretekám a verím, že nikdy neskončím.

Ktorý športový úspech vnímate ako pre vás najsilnejší?

Celé sa to skladá z malých úspechov. Na svoj veľký úspech ešte len čakám. Je to trochu iné ako v druhých športoch, kde všetko závisí od tréningu. Aj my máme síce fyzický tréning, ale všetko závisí najmä od výkonu techniky. Technika je drahá, treba na ňu zarobiť. Na najbližšiu, výkonnostne vyššiu formulu potrebujem zhruba 20 000 eur. Vždy súťažíte proti času, takže keď sa mi podarí s mojím časom dostať nad výkonnejšie vozidlá, je to úspech. Tento šport sa snažím vnímať tak, že robím, čo mám rád a mám rád, čo robím. A som rád, že vďaka rodine a partnerom tímu  to robiť môžem.

Ako často pretekáte a ako sa pripravujete na preteky?

Je pravda, že šetrím na lepšiu formulu, ale pripravujem sa tak, akoby som mal do nej hneď zajtra sadnúť. Päť dní v týždni vo „fitku“, doma trénujem na trenažéri, aby som bol fit vo formule aj vo vyšších teplotách. Bavíme sa o formule, ktorá stojí kdesi na vrchu mojej kariéry, je to tzv. formula 3 000 a tam sa pohybujeme v sumách 80 000 eur a viac. Takáto formula dokáže zrýchliť z 0 na 200 km/hod za 8 sekúnd. Musíte preto telo pripraviť na to, že dostane zabrať viacej, lebo hodnoty preťaženia aj v zákrutách sú podstatne vyššie.

Minulý rok ste dosiahli na väčšine tratí svoj osobný rekord. Od čoho závisel tento úspech?

Od techniky. Som rád, že ešte pretekám na našej formule, z ktorej sa snažím dostať ako pretekár maximum. Každoročný progres je pre mňa ako jazdca dôležitý, aj pre nás s otcom ako technikov. Každý rok posúvam rekord, robíme úpravy v nastaveniach podvozku a pod. V zákrutách sa dá trochu získať, ale vždy prídete na hranu techniky a tam končíte.

Zázemie vám vytvára otec?

Otec so sestrou. V rodinnej firme sme traja, sestra robí dôležité zázemie v čase, keď pretekáme. Takisto otec mi pomáha, aby som mal dostatok času venovať sa príprave. Ja som akoby tri osoby v jednom, pretekár, manažér tímu, marketingový pracovník, bez partnerov sa to robiť nedá. Robím maximum, aby som partnerom priniesol čo najväčšiu hodnotu, a to počas celého roka. Je to jediná cesta ako byť naozajstný profesionál. Človek z bežného príjmu nemá šancu uživiť tento šport. Na Slovensku síce panuje fáma, že v motoristickom športe sa vyhrávajú peniaze, ale nie je to pravda.

Nie je motoristický šport primárne o peniazoch?

Je, teda primárne o peniazoch, ktoré ste schopný a ochotný investovať do tímu a techniky. Preto je potrebné maximálne sa profesionalizovať, aby sa človek nemusel starať o to, koľko gúm zoderie a koľko to bude stáť.

Neuvažujete niekedy o tom, či to má celé zmysel?

(Smiech) Zo začiatku som určite uvažoval, či a dokedy sa venovať tomuto športu. Ja si myslím, že čokoľvek človek robí dobre a má z toho dobré výsledky a baví ho to, tak ho to motivuje robiť to ďalej a má zmysel v tom pokračovať. Netreba ani zabúdať, že vytrvalosť je hlavný kľúč k úspechu nielen v športe.

Spolu s otcom ste vytvorili prvú slovenskú formulu. Bolo to náročné? Ako prebiehala tvorba?

Ja mám také prekliatie či dar, že mám strašne nezbedného otca (Smiech). Vždy príde s nejakým nápadom, čo by sme mohli spraviť. Takto prišiel aj s nápadom na prvú formulu. Na tento nápad som sa rýchlo nechal nahovoriť. Chceli sme vytvoriť formulu s jedinečným dizajnom, ktorý ale nebude kopírovať F1. Mala to byť formula, ktorá by oslovila všetky vekové skupiny a na jej konštrukciu by sme využili všetky súčiastky z fiatu 126. Myšlienka bola dostať túto formulu k stredoškolákom a umožniť im, aby mohli pretekať. Celý dizajn bol čistý freestyle z mojej a ocovej hlavy. Najprv sme spravili plechový model karosérie a potom firma z nej spravila formu a laminátovú karosériu.  Aby ste sa mohli zúčastňovať pretekov, musíte splniť všetky technické podmienky. Toto všetko sme museli zohľadniť. Veľmi nám pomohol technický komisár pán Kučera, ktorý nám pomohol vytvoriť národný predpis pre túto formulu a zároveň bol i konzultantom počas celej stavby. Rok, dva čistej realizácie, vždy po robote cez víkendy v dielni.

S týmto autom reálne pretekáte. Aké výsledky dosahuje, je to porovnateľné s bežne dostupnými formulami?

Záleží od použitej prevodovky a motora, tento rok je to na väčšine pretekov do vrchu 150 km/h. Má to 65 koní, s tým súvisia aj moje výsledky, prečo sa neviem posunúť ďalej. Napr. druhá najslabšia formula po mne má nejakých 170 koní. Výkonnostný rozdiel je priepastný.

Spomínali ste spoluprácu so školou. O čo presne ide?

Najprv sme išli do spolupráce s Technickou akadémiou, od septembra máme spoluprácu so Strednou priemyselnou školou dopravnou vo Zvolene, kde sa pani riaditeľke podarilo nájsť možnosti, ako rozbehnúť a udržať takýto krúžok. Spočiatku sme chceli, aby deti jazdili, ale postupne som zisťoval, aké je to komplikované vôbec dostať deti na exkurziu, nieto ešte posadiť do auta. Aktuálne renovujú fiat 126 v rámci krúžku. Už to tento rok asi nestihnú, ale výsledkom by mal byť školský tím, ktorý bude jazdiť veteránsku jazdu pravidelnosti do vrchu. Auto nie je tak výkonné, aby sme sa ich tam báli posadiť, uvidíme, ako sa vec bude ďalej vyvíjať. Chceme ich tento rok dostať aspoň na exkurziu na Ostrú Lúku, aby videli, ako to prebieha.

33058415_2079763275681881_6145548139819433984_o.jpgPravidelne sa zúčastňujete pretekov do vrchu na Ostrej Lúke. Môžete pre neznalých porovnať tieto preteky napr. s podobnými v zahraničí?

Preteky sú všetky o tom istom, sprievodný program sa líši. Ostrá Lúka je pre mňa špecifický kopec, kde som chodil už ako dieťa, prežíval ten adrenalín, má to pre mňa nostalgickú príchuť.

Okrem pretekania komentujete aj iné športy, to asi nie je zrovna jednoduché.

(Smiech) To je novinka, okrem toho, že som pretekár, som aj moderátor, moderujem rôzne eventy, spoločenské i motoršport akcie a minulý rok prišla ponuka z HKM. Bol to krst ohňom, lebo o hokeji som nič nevedel, ale naučil som sa. Človek, keď sa na mňa pozrie, aj tak si myslí, že som skôr hokejista ako pretekár. Pri svojich 190 cm sa neviem do niektorých formúl ani zmestiť.

Pretekanie patrí medzi rizikové športy na zranenia a havárie, neboja sa o vás?

Mal som pár momentov, že to vyzeralo všelijako, ale našťastie sa mi nič nestalo. Pretekári hovoria, že lepšie je celý čas sa báť, ako sa raz zľaknúť (Smiech). Treba povedať, že pretekanie je jeden z mála športov, ktorý vás môže naozaj zabiť. Vo veľkej rýchlosti, vo formule, kde nie je toľko deformačných zón medzi vami a zvodidlom. Nad tým nemôžete premýšľať, lebo inak by ste si do nej ani nesadli. Jeden známy pretekár, dnes už starý pán, mi to raz vysvetlil tak, že keď sa nebál oženiť, nemôže sa ani báť sadnúť si do formule. (Smiech)

Ste ženatý?

Nie. (Smiech).

Na čo sa aktuálne pripravujete?

Bude to ťažké leto. Aktuálne odchádzame na preteky do Jahodnej pri Košiciach, ideme len slovenské kopce, pretože kvôli výkonnostným rozdielom do celkového poradia i tak nemáme ako zasiahnuť, aj keby sme šli všetky zahraničné podujatia. Som plný očakávaní, v aute je iná prevodovka, trošku iné nastavenie, takže som zvedavý, ako to bude fungovať, no a či som to nezabudol cez zimu. (Smiech) Prvépreteky po zime sú vždy náročné.

Kedy začínate trénovať?

Väčšinou začiatkom mája. S formulou nemám kde trénovať, akurát na letisku skúšam, či všetko funguje.

-ej-


 
 


Úvodná stránka