Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Do Zvolena prichádza unikátna výstava o otcovi Európy, Karolovi VeľkomVytlačiť
 

Tento významný panovník, považovaný za patróna integrujúcej sa Európy, doviedol počas svojej vlády Franskú ríšu, hegemóna včasnostredovekej Európy, k najväčšiemu rozkvetu.

Kráľ Frankov a cisár Západu, ako je Karol Veľký nazývaný, podporoval školstvo, obchod, umenie, položil základy európskej kultúry a vzdelanosti.

rytina Zvolen starý.jpgVýstava Dedičstvo Karola Veľkého, zameraná na obdobie 9. – 11.storočia, keď vzniká súčasná Európa, venuje osobitnú pozornosť  strednej Európe, menovite územiu Slovenska. Pre potreby zvolenskej výstavy bola spracovaná zvláštna časť venovaná historickým regiónom Hont, Novohrad, Gemer, Malohont, Zvolen a Tekov so zreteľom na počiatky mesta Zvolen.

K najzaujímavejším exponátom, ktoré uvidia návštevníci výstavy, patrí kolekcia nálezov z okolia Nitry z obdobia 9. – 10. storočia, kolekcia šperkov z hrobových výbav z Pražského hradu, z hradiska Libice, slávny kniežací hrob zo Zemplína a z lokálneho dedičstva: súbor exponátov z Pustého hradu, hradiska Môťová-Priekopa a včasnoslovanských sídlisk zo Zvolena a regiónu.

Výstava Dedičstvo Karola Veľkého je výnimočná aj tým, že po štyroch storočiach prináša na Zvolenský zámok ako jeden z exponátov Svätoštefanskú korunu, ktorá tu bola uložená v rokoch
1619 – 1621. Výstava bude pre verejnosť sprístupnená v priestoroch SNG Zvolenský zámok od 14. septembrado 9. decembra 2018.

 

Obdobie Karola Veľkého Ako sme žili vo Zvolene do 10. storočia?

Odpovedá archeológ PhDr. Ján Beljak, PhD. Beljak_2017_original.jpg

  • V septembri sa na Zvolenskom zámku otvára veľká výstava s názvom „Dedičstvo Karola Veľkého“. Čím bol Zvolen v období vládnutia tohto panovníka, povedzme do 10. storočia? Čoho bol súčasťou geopoliticky?

To je ťažká otázka. Predpokladalo sa, že Zvolen bol súčasťou Veľkomoravskej ríše, ale chýbajú nám o tom jednoznačné dôkazy. Potom sa uvažovalo, že sme boli súčasťou Nitrianskeho kniežactva, ale aj na to chýbajú relevantné pramene. Najstaršie slovanské osídlenie na strednom Pohroní dokladá keramika pražského typu z prelomu 6. a 7. storočia z polôh Zvolen-Haputka a Sliač-Horné zeme. V 8. a 9. storočí možno pozorovať výrazné zahusťovanie sídelnej štruktúry slovanského obyvateľstva. Slovanské osady z tohto obdobia boli v meste Zvolen zaznamenané v polohách Haputka, Krivá Púť, Pod bralami (v priestore dnešnej Technickej univerzity), na Námestí SNP, na sútoku Slatiny a Sekierského potoka v Môťovej a v polohe Balkán. Z obdobia medzi 10. a 12. storočím máme menej archeologických prameňov, o živote vo Zvolenskej kotline sa dozvedáme až v 12. storočí. Vtedy je náš región začleňovaný do Uhorského kráľovstva. Zvolen sa odčleňuje od komitátu Hont a vzniká Zvolenský komitát, z ktorého je spravované takmer celé stredné Slovensko.

  • Čím sa v tomto období živili „obyčajní“ ľudia?

Predovšetkým poľnohospodárskou činnosťou, rybolovom, poľovníctvom a obrábaním pôdy. Venovali sa železiarstvu a ďalším remeslám. Časť pracovala v lesoch s drevom. V tomto období vzniká aj prvá architektúra – máme doloženú prvú murovanú architektúru na môťovskom hradisku Priekopa.

  • Ako sme bývali?

Naši predkovia bývali veľmi nekomfortne v drevených obydliach, polozemniciach či zemniciach zapustených do zeme, s rozmerom 3x5 až 4x5.

  • Koľko ľudí tu asi žilo?

To je ťažko povedať. Osady neboli veľmi rozsiahle, žilo tu možno niekoľko stoviek ľudí. Najviac slovanských osád sa koncentruje v intraviláne Zvolena a Sliača. Doteraz však nebolo objavené žiadne pohrebisko z tohto obdobia. Konglomerát viacerých slovanských obcí napokon položil základy pre vznik mesta Zvolen. Vrcholí v rokoch 1238 alebo 1243, keď kráľ Belo IV. udelil mestské práva pôvodným obyvateľom.

  • Aké bolo usporiadanie spoločnosti, kto nám vládol?

Vieme toho veľmi málo. Len z existencie môťovského hradiska vieme, že obyvatelia už mali svojich vrchných, spoločnosť bola rozdelená, dá sa predpokladať, že tu žilo a región spravovalo nejaké knieža.

  • Ako prebiehala komunikácia či obchod medzi osadami?

Fungoval regionálny výmenný obchod, ale tiež diaľkový smerom k vzdialenejším regiónom.

  • Akým jazykom hovorili?

Rozprávali sa nejakou formou staroslovienčiny. 

  • Aký druh kultúry vyznávali?

To je ťažko čitateľné. Materiálna kultúra Slovanov je v našom regióne veľmi chudobná, našlo sa napr. veľmi málo šperkov. Na počiatku rannéhostredoveku došlo k degradácii materiálnej kultúry, ktorá tu bola v dobe rímskej pomerne vyspelá vďaka Kvádom a pred tým Keltom, ktorí tu žili. Slovania sa tu však rýchlo civilizovali, získali zručnosti napr. aj vo výrobe keramiky.

  • Čo náboženský život?

Mali polyteistické náboženstvá, teda verili v rôzne božstvá či bohov, postupne prichádza do regiónu kresťanstvo. V našom regióne však z tohto obdobia nemáme zachovaný sakrálny objekt, evidujeme až Kostol sv. Mikuláša na nádvorí Zvolenského zámku, ktorý datujeme na koniec 12. alebo začiatok 13. storočia.

  • Vieme toho málo. Môžeme predpokladať, že sa toho ešte veľa dozvieme?

Určite áno. Pahorok, kde dnes stojí Zvolenský zámok, má atribúty opevneného centra Slovanov, bol na jemnej vyvýšenine obtekaný meandrami Slatiny so sídelnými osadami v jeho podhradí. Kráľ Ľudovít Veľký tam však dal v 14. storočí postaviť gotický kastel, dnešný Zvolenský zámok, čo však spôsobilo zničenie architektúry Kostola sv. Mikuláša a ďalších objektov.

-ej-

 

 

 

 

 

 

 

 

SNG Zvolenský zámok


 
 


Úvodná stránka