Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Mestský rómsky súbor sa vrátil z turné: „Bola to odmena za tri roky makania.“Vytlačiť
 

V auguste zvolenský folklórny súbor Romano Jilo absolvoval vystúpenia v profesionálnom rómskom divadle Romen v Moskve. V Slovenskom dome si zatancovali popri speváckej zložke, v ktorej spievali aj herci legendárneho filmu „Cigáni idú do neba“. Domov si odniesli pochvaly a zážitky.

40678027_2260516427295318_3436056622294630400_n.jpgNapriek tomu, že ich na hraniciach s Ruskom kontrovali ako utečencov a cesta autobusom trvala takmer dva dni, turné súboru Romano Jilo vraj stálo za to. „Vystupovali sme na doskách svetoznámeho divadla Romen, kde je kapacita asi 500 ľudí,“ hovorí hrdo Peter Kačica, vedúci súboru, ktorý má na starosti choreografiu. Divadlo Romen vzniklo v roku 1931 a dnes je centrom rómskej kultúry nielen v Rusku, ale známe je na celom svete.

Romano Jilo do Ruska vycestovali spolu so ZUŠ Lavuta Alexandra Daška z Banskej Bystrice a ich projektu Cigánsky oheň. ZUŠ Lavuta už takmer rok zastrešuje aj vzdelávanie mladých Rómov vo Zvolene.

Napriek počiatočným obavám deti z mestského rómskeho súboru Romano Jilo Zvolen a Krupina vystúpenie zvládli. „Mali sme veľmi dobré ohlasy, vyslúžili sme si dokonca standing ovation“ hovorí Peter Kačica s úsmevom. V divadle Romen vystúpili po boku umelcov z divadelného súboru Ruska Roma, spolu s ktorými si zatancovali. „Nemali sme to nacvičené, improvizovali sme,“ hovorí Šimon Kandráč, 14-ročný tanečník a hudobník, ktorý je asi najväčším talentom zvolenského súboru. Vypracoval sa z dieťaťa, ktorému chýbali základné návyky na disciplinovaného mladého muža, ktorý dnes reprezentuje mesto.

V Slovenskom dome pri Zastupiteľskom úrade Veľvyslanectva Slovenskej Republiky v Moskve tancovali deti z Romano Jilo spolu s umelcami z kultového filmu „Cigáni idú do neba.“ „Rusi si svoj folklór viac udržiavajú, nezabúdajú na tance alebo jazyk, kým slovenskí Rómovia rómske ľudové piesne už ani nepoznajú,“ hovorí Peter Kačica. Aj keď prístup k rómskej kultúre na Slovensku a v Rusku je odlišný, na vystúpení ukázali hlavne to, čo ich spája. „Ukázali sme temperament, farebnosť, to je niečo, na čo môžeme byť hrdí,“ vysvetľuje Peter Kačica. Tréner Peter Kačica, ktorý deti vedie, sprevádza na vystúpeniach a aj s nimi vystupuje, vraví, že turné v Rusku si deti zaslúžili. „Turné bolo odmenou za ich tri roky ,makania‘ na sebe. Bol to aj test, či takúto náročnú cestu zvládnu,“ hovorí choreograf. Najviac je hrdý na to, že sa za deti nemusel hanbiť. „Rusi možno majú väčšiu honosnosť, čo sa týka krojov a kostýmov, no my sme sa nedali zahanbiť a kultúru slovenských Rómov sme predviedli v plnej paráde. Deti navyše ukázali svoju disciplinovanosť a dobré správanie,“ hovorí Kačica.

J40645159_2260504423963185_6605836653900595200_n.jpgeho kolega Miro Kováč, ktorý rovnako pracuje s deťmi v mestskom komunitnom centre Romano Jilo, hovorí, že je dôležité robiť Rómom dobré meno. „Od rómskych súborov sa očakávajú problémy, pravda je, že niektorí rómski umelci robia Rómom zlé meno. Ale ak ukážeme dobré správanie a rešpektovanie pravidiel, môžeme tak búrať stereotypy,“ hovorí komunitný pracovník. Peter Kačica dodáva: „Nejde len o tanec. Tanec je len prostriedok, aby sme z detí vychovali dobrých ľudí a aby sa dokázali uplatniť aj v iných oblastiach života,“ zdôrazňuje  Peter Kačica.

Na záver svojho rozprávania hovorí tréner aj o vďačnosti. K tomu, aby mohli deti z periférie naozaj vycestovať, pomohlo množstvo ľudí. „V prvom rade spomínaná základná umelecká škola Lavuta Banskobystričana Alexandra Daška, ktorá nás so sebou zobrala. Potom určite mesto, vedenie mesta, ale aj jednotlivci, ktorí prispeli na našu cestu. V neposlednom rade aj občania Zvolena, ktorí nám venovali kufre, napiekli koláče, doniesli oblečenie, čokoľvek. Všetci ľudia sa spojili, aby sme mohli ísť do sveta,“ dodáva dojatý tréner.

Vďaka tejto ceste sa všetci veľa naučili a už plánujú ďalšiu. „O rok by sme chceli ísť do Brazílie, kde máme pozvánku, veríme, že sa nám to podarí zorganizovať. Deti však musia na sebe ďalej ,makať‘ a nevzdávať sa,“ uzatvára Peter Kačica.

-eh-

 


 
 


Úvodná stránka