Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Bezdomovec, ktorý sa lieči hudbou a behomVytlačiť
 

Štefan Zuberník je bezdomovec, hudobník a bežec. Inšpiratívny človek. Behať začal ako 69-ročný a aktuálne už behá polmaratóny. Hovorí, že v živote je dôležité nerobiť chyby a vyberať si správnych ľudí.

Kedy ste začali s behom?

bezdomovec.JPGBehám od svojich 15-tich rokov. Mám taký dobrodružný život, nielen behám, ale aj chodím. Aj teraz pravidelne urobím denne peši aj 15 km. Udržujem si formu. Kĺby sa tomu prispôsobia. Keď som začínal behať, tak som netušil, či zvládnem prvý polmaratón v Bystrici. Ale ako ma odštartovali, tak som dostal silu a rozbehol sa. Prvý a druhý okruh bol v pohode, ale v treťom ma už začalo pichať v kolene. Už som skôr kríval, ako bežal, ale veľmi ma povzbudili ľudia. Musel som bolesť prežiť a ísť ďalej. Tesne pred finále som dokonca predbehol dve mladé ženy. V cieli som dvíhal ruky ako Emil Zátopek. (Smiech) Potom som si sadol a uvedomil si, čo sa stalo. Postupne si na beh zvyká aj moje telo a dnes zvládam všetku tú záťaž omnoho lepšie.

Kedy ste bežali súťažne prvýkrát?

Minulý rok. Ako 69-ročný. Prvý beh bol cezpoľný Beh okolo Môťovskej priehrady. Tam sa mi tiež stala pikoška. Keď som sa spustil dole alejou, myslel som si, že bude všetko v pohode, ale potom som prestal vládať. Jeden, čo bežal za mnou, hovorí, „ak nebežíš, aspoň ustúp“. Trať bola úzka. Tesne pred cieľom som desať metrov padol. Stúpil som na kameň a šmykol sa. Vtedy som si povedal, že sa nevzdám, že to dokážem. Odvtedy ďalej behám.

Tento rok ste zaznamenali veľký úspech.

Áno, je to môj osobný rekord. Polmaratón v Trnave som zabehol za čas 1:50, zlepšil som sa o 15 min. Mohlo za to aj stretnutie s jedným profesionálnym bežcom, ktorý so mnou časť úseku bežal a udržoval mi tempo. Potom musel ísť, lebo chcel dosiahnuť svoj osobný rekord. Keď videl môj výsledný čas, gratuloval mi. Bol to dobrý pocit. Môj najbližší cieľ je košický polmaratón. Na maratón si zatiaľ netrúfam, ale chcem postupne zvyšovať tréning na 30 km. Uvidíme, ako mi to pôjde. Ak by som zistil, že na to mám, nebolo by to zlé, možno by som sa dopracoval aj k maratónu. Ide tam o výdrž a postupné zlepšovanie času. Nezáleží na veku.

Povedzte nám niečo o sebe a svojom živote.

Môj sen vždy bol stať sa hercom alebo spevákom. Keď som sa dostal do domova mládeže (polepšovne – pozn. red.), mali tam rôzne krúžky. Vybral som si hudobný krúžok. Vtedy som miloval Karla Gotta. Chcel som spievať ako on. Hlasový rozsah som na to mal, snažil som sa tak spievať. Vyhral som spevácku súťaž medzi domovmi. Bol som dobrodružný typ, všetko ma bavilo a dal som sa na všeličo nahovoriť. Čo mi rovesníci povedali, to som urobil. Potom som šiel na vojnu, aj tam som sa dostal do vojenského umeleckého súboru a na niekoľko súťaží. A takto sa to so mnou viezlo, bol som aj na X factore, Československo má talent, 5 minút slávy s Andrejom Bičanom, na celoštátnych československých súťažiach, kde boli porotcovia ako Pavol Hammel. Niekedy som skončil štvrtý, niekedy som z kola pre chyby vypadol.

Napríklad?

Napríklad som súťažil na X factore, kde som zahral príliš jednoduchú pesničku, valčík Andulku. Vedel som aj iné, ale vybral som, ani neviem prečo, túto. Takže som nepostúpil. Mám tú chybu, že keď stúpam hore, všetko ide hladko, ale keď už som celkom hore, kde mám len zapichnúť vlajku, tak sa šmyknem, spadnem a musím začať celkom odznova. Moja sestra mi hovorí, že keby som pokračoval v tom, čo som začal, tak som mohol byť celkom inde. Začal som ale „gambliť“, už to robím 12 rokov. Je to choroba. Raz som vyhral jackpot 130 000 korún a hneď ich prehral. Nemusím „gambliť“ stále, ale keď ma to chytí, je zle. Nahrával som aj CD z vlastnej tvorby, ale, bohužiaľ, zase som urobil chybu. Nenahral som to poctivo, chcel som to urobiť rýchlo. A tak vznikajú chyby. Napríklad som zaspieval iné slovo. CD-čko mi nevydali, ale mám ho stále u seba.

A čo rodina?

Dvakrát som bol ženatý, mám štyri deti. Syn je po mne, hrá v kapele. Bezdomovcom som sa stal, keď som žil s jednou ženou, volala sa Marta. Bola to dobrá žena, výborná kuchárka. Bohužiaľ, jej dcéry ma nenávideli, vadil som im, tak ma vypudili z domu. Asi vtedy som skončil na ulici. Dnes už vidím, že tiež záleží od toho, akých ľudí má človek okolo seba. A ja som mal vždy špatný výber. Ale beh a hudba sú moja terapia. Veľmi mi pomáha aj vedúci v útulku, kde aktuálne bývam. On presne vidí, čo sa so mnou deje, je mi psychológom. Aj teraz robím chyby, ale už viem, že keď všetko „pregamblím“, nebudem mať z čoho zaplatiť bývanie či chlieb.

Čo ešte plánujete?

Chystám sa na Vianočný beh mesta Lučenec, 20 km, to bude môj posledný tento rok. Pobežím na svoje meniny. Celkovo som bol tento rok na piatich pretekoch. Tiež trénujem na gitare, lebo budem mať ešte s jedným chlapíkom koncert. Budú to síce ľudovky a ja som rocker, ale som rád za každú príležitosť.

-eh-


 
 


Úvodná stránka