Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Ailsa Domanová: „Vážim si, že na nás Zvolenčania nezabudli.“Vytlačiť
 

Pani Ailsa Mary May Domanová rozhodne patrí medzi inšpiratívne dámy. Začiatkom novembra prijala z rúk pani primátorky Cenu mesta Zvolen. Pri tej príležitosti sme ju trošku vyspovedali, o jej živote a pohľade na svet.

Chodíte často do Zvolena?

domanova.jpgNie, pred dvoma mesiacmi som prestala šoférovať. Povedala som si, že za volantom je príliš veľa starých ľudí a začína to byť nebezpečné. (Smiech). Aj futbalisti by mali prestať hrať, kým sú ešte schopní hrať. Povedala som si, že pre pokoj v rodine sa už nechám voziť. Stále si myslím, že patrím medzi najstaršie šoférky vo Zvolene, šoférovala som od svojich 16-tich do svojich 91. Po smrti môjho manžela som sama prešla autom krížom celú Európu. 

Ste stále emancipovaná žena. Ako sa vám to darí?

Áno. Dnes nie je ľahké zostarnúť. Ale prijala som všetko, čo mi život priniesol a prináša. Snažím sa pozerať na tie dobré a pozitívne stránky života, nie to, že musím chodiť s paličkou a potrebujem pomoc. To nie je dobré a príjemné. Pri nehode som si poškodila nohy a dnes mám problém obuť si pekné topánky. Celkom ma potešilo, že som si zvládla obuť tieto, čo mám teraz na sebe (čierne lodičky na opätku – poznámka red.) Zvládla som si ich obuť, ale necítila som sa príliš isto.

Prežili ste veľmi ťažké obdobia, často ste to zvládli s láskou, humorom a nadhľadom a mali ste neuveriteľnú silu a chuť. Aký recept by ste dali dnešným ľuďom, ako prekonať ťažké časy?

Mám odkaz pre mladých ľudí, aby študovali cudzie jazyky. Ak viete povedať aspoň pár slov, môžete precestovať svet. Na rozdiel od mojich detí dnes máte túto príležitosť naučiť sa to všetko v škole a je na vás, či ju využijete. V socializme to neexistovalo, zvykla som tajne prísť do školy a rozprávať deťom o Anglicku, Dickensovi, Shakespearovi, tradíciách a zvykoch. Hlavne o zvykoch, lebo mladí ľudia vedia byť veľmi drzí, neponúknu staršiemu miesto v autobuse, nepomôžu vám. Vidím to aj dnes. Žijem v domove pre seniorov v Holíči a všímam si, že starší ľudia, ktorí tam žijú, často nemajú ani pár drobných navyše, za ktoré by si kúpili minerálku. Svojim deťom zanechali napr. byt a deti ich navštívia raz, dva razy a to je všetko. Je to veľmi smutné. Aj dnes navštevujem školy a učím deti a mladých ľudí rešpektovať starších ľudí, komunikovať s nimi – prežili vojnu, zažili ťažké časy, museli stáť v radoch, aby dostali jedlo... a dnes to už mladí ľudia nevedia, necenia si ich.

Povedali ste, že sa snažíte všímať si viac tie pekné veci v živote. Čo vás teší v týchto dňoch?

Mám rada hudbu, rada komunikujem s mladými ľuďmi, sledujem módu, bola som v škole, kde sa študovala móda, učila som tam dievčatá, nech stále nenosia čiernu, pretože vyzerajú ako havrany. (Smiech). Vždy som športovala, bola som na dvoch spartakiádach, bicyklovala som, hrala tenis, pretože do toho nezasahovala politika. (Smiech) Teraz sa veľmi teším z toho, že Zvolenčania na nás nezabudli, že si pamätajú meno Doman, kto to bol, že po manželovi pomenovali park. Som im za to všetko veľmi vďačná.

Ste spokojná v zariadení v Holíči, kde aktuálne žijete?

Áno, som spokojná, rešpektujú ma, sú hrdí, že tam majú niekoho, kto sa stretol s kráľovskou rodinou. Zariadenie má aj veľmi dobré kontakty s primátorom, takže sa často stretávame, organizujeme rôzne podujatia aj v spolupráci s britskou ambasádou.


 
 


Úvodná stránka