Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

História mesta – Zvolenský zámokVytlačiť
 

V ďalšej časti rozhovorov o histórii mesta sa dozvieme, prečo vznikol Zvolenský zámok a ako v tom období prebiehal život v meste. Odpovedá Mgr. Michal Šimkovic, výskumník, metodik obnovy hradov a historik umenia, držiteľ odbornej spôsobilosti Ministerstva kultúry SR. Podieľal sa na rekonštrukcii niekoľkých pamiatok na Slovensku a publikáciách o Zvolene.

Zvolen už jeden hrad mal – prečo vznikol Zvolenský zámok?

zámok.jpgPustý hrad a Zvolenský zámok na seba nadväzujú. Pustý hrad plnil svoju funkciu opevneného sídla  v období 12. – 14. storočia. Vznik hradu v meste, ktorý poznáme pod názvom Zvolenský zámok sa spája s menom panovníka Ľudovíta Veľkého, ktorý panoval v rokoch 1342 až 1382.  Na základe archeologického a historického výskumu vieme, že Dolný hrad slúžil ako sídlo panovníka, keď bol vo Zvolene na poľovačke či pri inej príležitosti. Neskôr v 14. storočí už hrad pre potreby panovníkov nevyhovoval svojou odľahlou polohou a veľkosťou obytných priestorov. Bol opustený, prestali ho udržiavať. Kraľ Ľudovít z Anjou sa rozhodol vybudovať si nové sídlo priamo v meste. Novovybudovaný hrad mal slúžiť predovšetkým ako pohodlná a reprezentatívna rezidencia pre potreby panovníckeho dvora.

Podoba Pustého hradu a Zvolenského zámku je celkom odlišná.

Porovnanie týchto hradov dobre ilustruje, ako sa menili požiadavky na veľkosť reprezentačných priestorov hradu. V 13. storočí potrebám panovníckeho dvora  slúžila veža Dolného hradu, ktorá mala na tie doby enormné rozmery vnútorných priestorov  - 13x13 metrov v troch alebo štyroch podlažiach. Zvolenský zámok z konca 14. storočia už mal veľký rozsah obytných a reprezentačných priestorov, ktoré boli zoskupené v štyroch krídlach okolo ústredného nádvoria.  Dopĺňala ich veľká dvojpodlažná kaplnka, ktorá patrí medzi najväčšie svojho druhu na hradných stavbách.

Je známe, že kopec nad Zvolenom priťahoval pozornosť obyvateľov už predtým – pravdepodobne tu bol postavený prvý kostol. Nevieme, prečo zanikol?

Pred výstavbou zámku tu stál trojloďový kostol, ktorý bol podľa písomných správ zasvätený sv. Mikulášovi. Vznikol v 1. polovici 13. storočia a slúžil širšiemu okoliu a istú dobu, kým nepostavili kostol sv. Alžbety na námestí, sa tu aj zrejme pochovávalo. Keď sa začalo formovať mesto, mešťania si postavili kostol sv. Alžbety na námestí, kde sa hneď začalo aj pochovávať a funkcia kostola sv. Mikuláša zrejme začala upadať.  V 14. storočí si panovník zabral priestor pôvodného kostola pre seba a postavil tu hrad.

To znamená, že ľudia už vtedy aktívne praktizovali kresťanstvo.

V tej dobe tu jednoznačne bolo usadené kresťanstvo a bola potreba vytvárať sieť farských kostolov, kde chodili ľudia z jednotlivých osád vykonávať bohoslužby. V 13-tom storočí začína mať každé väčšie sídlo svoj kostol.

Na zámockom kopci pôvodne stála kráľovská kúria. Na čo slúžila?

Vedľa kostola odkryl archeologický výskum základy stavby, ktorá podľa písomných správ zrejme slúžila ako kráľovský dom. Nevieme však jednoznačne povedať, prečo panovník popri kráľovskom hrade potreboval ešte dom pri kostole v blízkosti mesta.

Neskôr zámok prechádza do súkromných rúk. Medzi vlastníkov patril Matej Korvín či Mária Terézia.

Významný bol  najmä prvý súkromný vlastník Ján Turzo, ktorý vybudoval dodnes zachované murované opevnenie hradu s vežami. Už pôvodný zámok bol zvonka uzavretý múrom, ale Thurzovci dali pôvodnej kráľovskej rezidencii pevnostný ráz. Tú umocnila ešte renesančná prestavba realizovaná v dobe ohrozenia krajiny postupom osmanských vojsk. Nad pôvodnými obytnými priestormi vznikla obranná nadstavba s veľkým počtom strieľní pre paľné zbrane a typickými nárožnými vežičkami. Okrem toho obranu hradu vystužil mohutný bastión s plošinou pre delá.

A slúžilo dobre alebo sa ho podarilo prelomiť?

Zvolen nebol osmanskými vojskami dobitý, ale to bolo aj vďaka tomu, že obrana územia bola komplexne vybudovaná. Bola tu sieť pevností okolo banských miest a Zvolena, ktoré strážili prístup k mestu z juhu. Na opevnenie zámku sa neskôr napojili aj hradby mesta.

Ako opevnenie vznikalo?

Bolo vybudované postupne. Najprv bolo vybudované drevozemné opevnenie. Pred rokom 1600 sa začala postupná výstavba murovaných hradieb. Proces postupnej premeny zachytáva vyobrazenie z roku 1599 kde už vidíme novovybudované murované hradby na východnej a severnej strane mesta a zostávajúce časti ešte chráni drevené opevnenie. Súčasťou opevnenia bolo niekoľko bášt a tri vstupné brány (Hronská, Vigľašská a Krupinská). Po upokojení situácie v 18. a predovšetkým v 19-tom storočí, mestské opevnenie začalo postupne upadať. Bolo bariérou, ktorá bránila v rozrastaní mesta. Ako prvé padli za obeť mestské brány, ktoré uzatvárali tri vstupy do mesta. Nasledovalo postupné búranie a rozoberanie múrov.

V prípade zámku jeho majitelia zanedbávali údržbu. Prečo sa to dialo?

Bolo bežné, že ak sa zámok dostal do rúk rodu, ktorý mal veľa majetkov a nesídlil priamo na hrade, stavby sa dostali na okraj záujmu a začali upadať. Bolo ťažké ich udržiavať.

Odkiaľ sa dozvedáme o histórii hradu a miesta?

Najviac sa dozvedáme z rôznych druhov výskumov. O podobe jednotlivých stavieb vypovedajú predovšetkým  architektonické a archeologické výskumy, ktoré sa  realizujú pri obnove pamiatok či miest. Ich poznatky významne dokresľuje historické bádanie, ktoré často prináša nález starých plánov a vyobrazení miest a hradov. Tie boli často vyhotovené pre potreby rekonštrukcie opevnenia a spravidla sú veľmi kvalitné a podrobné. Dôležité informácie máme aj z rôznych listín, keď sa hrad prevádzal do rúk nového majiteľa a rôznych súpisov majetku a inventárov.

Od čoho závisí, či sa na mieste realizuje výskum?

O realizácii výskumu vždy rozhoduje príslušný Krajský pamiatkový úrad, ktorý určuje podmienky jeho realizácie. Výskumy sú vždy potrebné ako príprava pri rekonštrukcii historických stavieb alebo sídel. Pri nich sú časté hĺbkové zásahy do podložia, alebo múrov stavieb pri ktorých hrozí strata nesmierne cenných informácii. V prípade Zvolena napríklad výskum pri obnove komunikácie pri OC Európa zistila pozostatky severnej brány mestského opevnenia. Plánovaná rekonštrukcia križovatky pri zámku napr. môže odhaliť pozostatky časti mestského opevnenia a predovšetkým zvyšky vstupnej brány do mesta.  

-eh-


 
 


Úvodná stránka