Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Kulturista Peter Winkler: „Keď človek trénuje naturálne, skvalitňuje sa celý život.“Vytlačiť
 

Peter Winkler (52) je vo svete kulturistiky už legendou. Na konte má desiatky majstrovských titulov a stále víťazí aj medzi podstatne mladšími, ako je on. V rozhovore vysvetľuje, čo je to naturálna kulturistika a aké sú jej výhody.

Venujete sa a súťažíte v tzv. naturálnej kulturistike. Čo to presne znamená – je to len šport bez dopingu alebo aj niečo iné?

45006009_2263226190610894_5974494251143135232_o.jpgV prvom rade je to šport bez dopingu. Môže sa to niekomu zdať absurdné, ale kto sa trochu pohybuje v športe, vie, že mnohé výkony profesionálnych športovcov sú podávané umelo. Stále počúvame o rôznych dopingových aférach športovcov, pričom to je iba špička ľadovca. Športová kulturistika vo forme, v akej ju vnímame z médií, je na dopingu priamo závislá a aj keď sa o tom nehovorí, je to do očí bijúce. Vidíte 100-kilových športovcov, masu svalov bez tuku, čo je nezmysel. Ja cvičím celý život a aj keď sa kvalita svalov zlepšuje, hmotnosť v dlhodobom horizonte klesá. Dostať sa na vrchol v naturálnej kulturistike trvá roky, stojí to kopec námahy, nejde to hneď a podarí sa to len tým, ktorí na to majú genetické predpoklady. Čo robím ja, je alternatíva pre tých, čo to chcú robiť zdravo. Tak, ako existuje napr. zdravá – bio strava, tak existuje zdravý – naturálny šport.

Máte pocit, že doping je v športe všeobecne akceptovaný?

Myslím si, že áno. Pokiaľ ostaneme pri kulturistike, tak to vidíme v každom časopise, ktorý sa venuje posilňovaniu. Treba ešte povedať, čo je doping – sú to farmakologické prostriedky (liečivá), ktoré sa u nás dajú kúpiť len v lekárni na lekársky predpis. Tieto látky nie sú bežne dostupné a mnohé sa preto pokútne dovážajú. Je zložité sa v tom vyznať, ale ja toto, našťastie, nemusím riešiť. Profesionálni športovci majú okolo seba tímy odborníkov, ktorí sa v tom vyznajú a vedia, čo, kedy podať, aby bol dosiahnutý požadovaný efekt. Ak je športovec poctivý a chce uspieť, musí sa pohybovať minimálne „na hrane”, aby prešiel prípadnými dopingovými testami. To platí hlavne pre športovcov, ktorých šport živí. Keď vznikalo hnutie naturálnej kulturistiky, naivne som veril, že vytvoríme nový trend, ktorý bude z pochopiteľných dôvodov v spoločnosti prevažovať. Jeho vyznávači si vážia svoje zdravie a súčasťou ich životného štýlu nie je len pohyb, ale aj racionálne stravovanie. Pre mnohých je potom odmenou vyrovnaný postoj k životu, k sebe samému a s vierou vo vlastné sily. Výsledky, ktoré propagujeme, sú reálne dosiahnuteľné. Myslel som si, že ľudí takýto prístup nadchne a záujem o naturálny šport vzrastie. Očakával som, že po tom „skočia“ aj firmy zaoberajúce sa športovou výživou, ale nestalo sa tak. Diváci a fanúšikovia chcú vidieť stále väčšie svalové objemy a športovci im to za pomoci dopingu splnia. Na profesionálnych súťažiach potom vídame „mutantov“, z ktorých médiá vyrobia idoly, čím výrazne deformujú estetické vnímanie kulturistiky verejnosťou. Nečudujme sa preto,  že mladí adepti kulturistiky, v snahe čo najskôr sa priblížiť svojim vzorom, siahnu po zakázaných podporných prostriedkoch. Často ani nemajú súťažné ambície a svojim prehnaným exhibicionizmom skôr robia tomuto športu zlé meno.

Hovorili ste, že je tu nejaká skupina, ktorá ide proti tomuto trendu. Naturálna kulturistika píše svoju históriu na Slovensku od roku 2002. Aká veľká je táto skupina a je to len záležitosť Slovenska alebo ide o globálny trend?

Podmienky pre vznik NK začali vznikať už začiatkom 90. rokov. Vtedy vychádzal jeden časopis o kulturistike a ten držal líniu – ani slovo o dopingu a teda ani žiadna kritika. Dovtedy sa súťažilo len v športovej kulturistike, čo však bolo len pre registrovaných pretekárov organizovaných v športových kluboch. Po revolúcii začali vo veľkom vznikať verejné posilňovne a kulturistika zažívala obrovský boom. „Fitká“ boli plné chalanov, ktorí nechceli byť registrovaní a ani nemali záujem súťažiť vo „veľkej” kulturistike. Dr. Peter Vons z Martina preto prišiel s myšlienkou organizovať pre nich súťaže v tzv. kondičnej kulturistike. Nebolo to síce úplne výstižné, lebo pri slove kondičný si predstavíte niekoho, kto si iba z času na čas zašportuje, čo nie je pravda. Tzv. „sypačov“ sme vnímali už vtedy, no na ich slovné vylúčenie z novovznikajúceho hnutia sme nemali vhodný výraz, pretože pojem naturálna kulturistika ešte jednoducho neexistoval. Tento výraz sa použil až v roku 2002, keď Dr. Vons oficiálne založil a zaregistroval Slovenskú spoločnosť pre naturálnu kulturistiku a fitness. Samozrejme, športovci z iných športov, resp. športový funkcionári sa búrili, čo to je, hovorili si, to bude teraz aj naturálny futbal...? Bol tam odpor, ktorý sa ale postupne prekonal. Pre nás však nastala nová doba, konečne sa začalo s testovaním pretekárov, čo skoro prinieslo svoje ovocie. Takmer každý rok sa podarilo odhaliť súťažiacich, ktorí podvádzali a v príprave si pomáhali dopingom. Vyniknúť v menšej konkurencii  bolo pre nich až príliš lákavé. Keďže naším cieľom je šport celkom bez dopingu, v našej asociácii (od roku 2010 SANK) sa dobrovoľne podrobujeme súťažnému aj mimosúťažnému testovaniu v takom počte, ktorý je nad rámec povinných dopingových kontrol. Čo je paradox, lebo každý pozitívny dopingový nález má negatívny vplyv na výpočet výšky štátnej dotácie pre daný športový zväz.

Vo vyspelom západnom svete sa kulturistika začala popularizovať už v 50. rokoch, takže myšlienka zdravého súťaženia tam musela vzísť už skôr. Napriek tomu nie je v rámci Európy, resp. sveta možné dosiahnuť rovnako prísne testovanie súťažiacich tak, ako je to napríklad v uznaných olympijských športoch. Nevadí, nám ide v prvom rade o to, vytvoriť podmienky pre „čisté“ súťaženie aspoň na Slovensku. Výsledky sú celkom dobré, naša komunita sa zväčšuje.

Aká bola vaša cesta k tomuto športu?

20180707_132559_Richtone(HDR).jpgZačalo to úplne nenápadne. Ako dieťa som sa hýbal tak ako väčšina detí, nebol internet, v televízii bol jeden film za týždeň, ulice boli bez áut. Robil som atletiku, posilňoval som s vlastnou váhou. Mladý chlapci bývajú súťaživí a radi si navzájom porovnávajú svoju výkonnosť. Ja som sa tak dostal k cvičeniu „klikov“. Dal som si cieľ urobiť každý deň o jeden „klik“ viac. V siedmej triede som už robil 100 „klikov“.  Dnes, keď to hovorím mladým, ktorých trénujem, tak neveria, že sa to dá (Smiech). Na výške ma nahovorili, aby som chodil do „posilky“ a tam som po nejakom čase pochopil, ako je dôležité posilňovať celé telo rovnomerne. Vo Zvolene som pokračoval v TJ Slávia. Vôbec som nemal záujem ukazovať sa niekde na súťažiach až do chvíle, keď možnosť využívania posilňovne bola podmienená súťažením. Bolo to v roku 1992, keď som sa prvýkrát zúčastnil súťaže v kondičnej kulturistike, ktorá sa konala v Martine. Začiatky boli ťažké. Nedali sa zohnať súťažné plavky ani farba potrebná na zvýraznenie svalového reliéfu tela. Vtedy sme sa najprv močili vo vani v roztoku z hypermangánu (medicínske antiseptikum), pokožka chytila bordový nádych a pred vystúpením nasledoval náter s gaštanovým Palette, čo je ženská farba na vlasy. Na toto s humorom spomínam. Dnes je to inak, zaplatíte si a v kabínke vás nastriekajú ako auto. (Smiech) Ale už to stráca čaro, všetko je o komercii, za všetko sa platí. Súťaže mali dakedy obrovskú návštevnosť, na štadióne bolo niekoľko tisíc ľudí. Pohľad ľudí na tento šport a aj samotní športovci sa zmenili.

Koncom minulého roka ste získali absolútne prvenstvo v naturálnej kulturistike na VICTORIA Natural Cup 2018. Celkovo máte na konte množstvo majstrovských titulov vo viacerých kategóriách. Čím to je, že sa vám tak darí?

Snažím sa to robiť zdravo, v živote som neužil žiadnu dopingovú látku, stravujem sa racionálne a trénujem s rozumom. Sledujem, čo telo potrebuje, keď ma niečo bolí, nesilím to a pátram po príčine. Môj tréning už nie je taký tvrdý, pretože rešpektujem fyzické obmedzenia, ktoré mi časom logicky pribúdajú. Musím ale povedať, že súťaženie nie je moja priorita. Pre mňa je dôležité, aby som sa dobre cítil a telo ma poslúchalo. Súťaž je len dôvod na to, aby som znova prehodnotil svoj tréning a spôsob stravovania a samotná príprava na súťaž ma potom posunie zase o kúsok ďalej.

Aká je vo vašej kategórii Masters II, t. j. 50 – 60 rokov konkurencia?

Môj cieľ nie je byť úspešný v kategórii 50 – 60 rokov, tam je konkurencia pomerne slabá. Stále súťažím aj v hlavnej mužskej kategórii 21 – 40 rokov, a to je pre mňa hlavná výzva. Minulú jeseň som bol medzi mužmi na Slovensku prvý a na ME druhý. To ma motivuje. Viem, že súťažná forma mi bude vekom postupne klesať a keď s ňou už nebudem spokojný, prestanem súťažiť. Sám som zvedavý, ako dlho sa tento šport dá robiť. Toto by bola dobrá téma na výskum pre školy, či firmy z oblasti športovej výživy. Žiaľ, nikoho to nezaujíma...

Ako vyzerá váš tréning?

Tréning je stále „jemnejší“, celý život uberám z tréningovej kvantity. Kedysi som cvičil päť dní v týždni, dnes sú to tri dni do týždňa. Silovému tréningu už nevenujem 100 % svojho voľného času ako v minulosti. Dnes je to možno 50 % a zvyšok venujem core tréningu, strečingu a iným pohybovým aktivitám: bicykel, beh, bežky, korčule... Tieto športy zlepšujú celkovú kondíciu a aj svalovú kvalitu, takže sa s naturálnou kulturistikou navzájom nevylučujú. Športový kulturista, ktorý má 120 kíl, by s tým mal určite problém. Odporúčam preto túto prirodzenú metódu posilňovania mladým ľuďom, pretože sa dá robiť do neskorého veku. Keď má telo vybudovanú svalovú hmotu, tá drží jeho tvar do neskorého veku. Svaly samotné potrebujú na svoju existenciu energiu, takže ak ich máte dosť, pálite nadbytočnú energiu, aj keď práve nič nerobíte. Dôležitá je aj strava. Každý vie, že v kulturistike tvorí minimálne 70 % úspechu. V tomto sa stále posúvam. Veľmi mi napomáha aj to, že teraz je ponuka racionálnych potravín veľká, dakedy nebolo dostať ani vločky či tvaroh. Možno vás prekvapí informácia, že naturálneho kulturistu vyjde strava omnoho lacnejšie ako dopujúceho kulturistu, ktorý musí svoje „umelé“ svaly neustále živiť množstvom jedla.

Trénujete viac starších alebo mladších klientov?

Je to vyrovnané. Ľudia ma oslovujú na základe odporúčania alebo na základe informácii z internetu a ja sa snažím nájsť si na nich čas. Pretože mám aj normálne zamestnanie a aj sám  trénujem, niekedy musia čakať, kým sa mi nejaký termín uvoľní. Teší ma, že ľudia stoja o moje rady a ja môžem robiť, to, čo ma baví. Mojou úlohou je presvedčiť ich o pravde, ktorú som spoznal na vlastnej koži. Vzhľadom na to, čo mám za sebou, je to pomerne ľahké, ale zároveň aj ťažké v tom, že ľudia sú zmätení z množstva neoverených teoretických informácií o zaručených diétach a tréningových postupoch, ktoré sa na nich denne valia.

Mnoho mladých chlapcov začína s posilňovaním. Je niečo, na čo by mali myslieť, aby si neprivodili viac ujmy ako úžitku?

Keď dnes niekto začína, je veľa informácií, čo všetko by mal. Podľa mňa  je na začiatku najdôležitejšie zamerať sa na výkon (počet opakovaní, zvyšovanie záťaže...) a želaná zmena výzoru príde až následne. Mladí sú dnes pod tlakom, vidia všetky tie fotografie v časopisoch a chcú sa rýchlo priblížiť svojim idolom. Autenticita, prirodzenosť a chuť zo zdravého pohybu sa niekam stráca. Napr. mladé dievča ešte ani necvičí, ale už vie, že chce byť fitneska. Najprv si dá spraviť prsia, facelift, potom chvíľu pocvičí, tréner nasadí diétku, často aj nejakú tú chémiu a ide sa na súťaž. Zmena sa často udeje tak rýchlo, že to má neblahý dopad na zdravie vrátane toho psychického. Rodičom hovorím, či toto je to, čo chcú mať zo svojej dcéry. Na druhej strane sú deti, ktoré naozaj športujú od mala. Teraz práve trénujem mladé dievčatá, ktoré súťažia v detskom fitnes a s nimi je úžasné robiť. Vedia, čo je to pohyb, bolesť, výdrž, disciplína. Aj keď veľa závisí od genetiky, športujúce deti majú veľkú šancu uspieť aj neskôr, a to nielen v športe.

Ako môže rodič spozorovať, že jeho dieťa berie nejaká anaboliká?

V prvom rade na to musí mať peniaze a nie málo. Ak vám syn priberie napríklad 15 kg za rok, nie je to normálne. Ak sa mu neprirodzene rozšíria plecia, stratí krk, nevládze a fučí pri bežnom pohybe, niečo nie je v poriadku. Postupne prichádzajú aj psychické zmeny, niekto začne byť melancholický, niekto agresívny. Pokiaľ si starostlivý rodič nájde čas a sadne za počítač, tak na internete nájde všetko, čo potrebuje vedieť.

Každý športovec má svoj vrcholový moment, čo je to pre vás?

44977602_2263227027277477_7340369073328357376_o.jpgAko som už hovoril, prvýkrát som bol na súťaži v roku 1992 a bol som piaty, potom som bol 4-krát tretí. Pretože som výkonnostne stagnoval, v roku 1997 som si dal pauzu a začal som študovať časopisy, ktoré som mal doma. Učesal som si vedomosti, urobil som si z toho novú stratégiu a nastavil nový systém. Ďalší rok som už vyhral svoju súťažnú kategóriu a získal som aj absolútne prvenstvo. Bol to výsledok môjho prístupu, pochopil som podstatu prípravy. Bol som tam porovnávaný aj s pretekármi, ktorí boli neskôr úspešní vo svete športovej kulturistiky. Odvtedy som na vrchole. Každý dnes očakáva, s akou medailou sa vrátim. Sám som na seba dosť kritický, vidím, kedy mám vrcholovú formu a kedy nie. Na 100 % mi to vyšlo možno 3-krát v živote. Pretože telo sa stále mení, žiadna moja súťažná príprava nie je rovnaká a výsledok nikdy nie je istý. V prípade používania chémie je to inak. Ten, kto to vie, môže presným dávkovaným konkrétnych látok perfektne doladiť formu pretekára a dosiahnuť až extrémny výzor. Je to však za cenu ohrozenia zdravia či pozitívneho výsledku pri dopingovej kontrole.

Dnes vás už označujú ako legendu.

Bude to znieť možno trochu neskromne, ale faktom je, že svojimi súťažnými výsledkami v naturálnej kulturistike patrím už 20 rokov do minimálne slovenskej špičky.

Aké máte plány, kam sa chystáte tento rok?

Je jarná a jesenná sezóna. Na jar máme na Slovensku aj v okolitých krajinách viac súťaží v naturálnej kulturistike. Ak sa ale chcem nominovať na MS, tak musím uspieť minimálne na majstrovstvách Slovenska, ktoré bude v Michalovciach organizovať SANK. Vrcholom jarnej sezóny budú majstrovstvá sveta federácie INBA v Aténach, v Grécku. Zúčastniť sa ich je môj sen, pretože antické Grécko je kolískou športu ako takého. Nechcem to ale zakríknuť, lebo momentálne, tak ako minulú zimu, bojujem s bacilmi, chodím po vyšetreniach a liečim sa. Vtedy som sa pre chorobu na jarné súťaže už nestihol  pripraviť, tak teraz len zbožne dúfam, že sa to nezopakuje. Do Atén chcem ísť aj so svojimi zverencami – jeden kulturista a jedna – dve fitnesky spolu so slovenskou výpravou. Pokiaľ by to vyšlo, bola by to súťaž aj super dovolenka zároveň. To by sa mi páčilo. Vek mi pribúda, neviem, čo ma ešte čaká. Stále objavujem, zisťujem a možno to potom zhrniem do nejakých pamätí. (Smiech)

-eh-

FOTO: Archív Winkler


 
 


Úvodná stránka