Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Ulicami mesta - Ľudovít Kubáni (1830 – 1869) Vytlačiť
 

Ulica vedúca popri Zvolenskej Európe nesie meno po slovenskom spisovateľovi Ľudovítovi Kubánim.

kubani.jpgNarodil sa v rodine učiteľa, gymnázium absolvoval v Miškovci, Ožďanoch a v rokoch 1847 – 1848 v Levoči, kde začal literárne tvoriť. Od roku 1849 pôsobil ako úradník a dozorca v sklenej hute v Zlatnom, neskôr na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a Rimavskej Sobote. V tomto období sa stretával s viacerými slovenskými spisovateľmi, kultúrnymi či politickými činiteľmi, ako boli Pavol Dobšinský, Štefan Marko Daxner alebo Ján Botto. Vydával rukopisný časopis Hodiny zábavy a prispieval do ďalších časopisov. V roku 1867 ostal bez práce a so svojou početnou rodinou bol odkázaný na pomoc dobrodincov, až napokon získal miesto v advokátskej kancelárii.

Ľudovít Kubáni bol všestranný literárny talent, vychovaný klasikmi. Najskôr ako básnik nadväzoval na Sládkovičovu lyriku. Hlavným motívom jeho básní je smútok – dezilúzia ako výraz prevahy životných situácií nad citom a vôľou jednotlivca. Jedinou oslavnou básňou pripomína revolučné stretnutie v Martine. Kubániho tvorba nie je obsiahla, zato patrí medzi literárne hodnotné, ktorým sa završuje obdobie romantizmu na Slovensku. Podarilo sa mu zobraziť existenciu protichodných javov v 50. a 60. rokov 19. storočia na Slovensku, psychologické rozpoloženie porevolučného človeka. Veľký talent prejavil napr. v historickom románe Valghata, ktorý však pre predčasnú smrť nedokončil. Známy je aj román Mendík. Kubáni sa v próze často venuje osobným témam, napr. skúsenostiam z práce v sklárni.

Celý život čelil existenčným problémom, ktoré sa výrazne odrazili na charaktere jeho tvorby. Zahynul tragicky, pri kartách ho prebodol spoluhráč, jeho švagor a evanjelický farár, Andrej Antalík.

-eh-zlatyfond.sme-wiki.com-


 
 


Úvodná stránka