Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Laura van Dalen: „Každý zápas je pre mňa radosť.“Vytlačiť
 

Zvolenská basketbalistka s holandským pôvodom je hráčkou aj trénerkou v jednej osobe. Za svoj mimoriadny prínos do basketbalu si minulý rok vyslúžila ocenenie.

Poďme pekne od začiatku. Vaše meno znie exoticky. Aký má pôvod?

van dalen.jpgNarodila som sa v Holandsku, môj otec je Holanďan, mamu mám Slovenku a po šiestich rokoch života v Holandsku sme sa vrátili na Slovensko. Odvtedy sme tu.

Aké boli vaše začiatky s basketbalom?

K basketbalu ma priviedol môj sused, ktorý ma stále volal zahádzať si. Tiež dcéry mojej krstnej ma občas zobrali na zápas, nech si to pozriem. Nikdy mi ale nenapadlo, že aj ja môžem normálne hrať. Až krstnej mame napadlo, že by som to mohla vyskúšať. V Košiciach som prišla do klubu, kde som aj začala hrávať.

A chytilo vás to.

Chytilo ma to. Našťastie. Moja mamina predtým povedala, že to je posledný šport, ktorý idem skúsiť. Tri mesiace som robila to, tri mesiace to... Do polroka som bola s basketbalom tak spätá, až je mojou súčasťou doteraz, čomu sa čudujem, ale zároveň som veľmi šťastná a vďačná.

Prečo?

Začala som hrať v desiatich a máloktoré dieťa vydrží popri všetkých tých zlomoch – základná, stredná, vysoká škola, puberta, rozhodovanie sa, čo ďalej so životom. Natoľko ma to chytilo, až som sa rozhodla hrať čo najdlhšie.

Vaša pozícia je zaujímavá, ste v jednej úlohe trénerka aj hráčka. Priblížte nám to trochu, kde všade aktuálne pôsobíte.

Aktuálne hrám prvú ligu za BK Zvolen, kde som aj hrajúci tréner. Je to druhá najvyššia súťaž na Slovensku. Najvyššiu súťaž hrám za Banskú Bystricu ŠKP08 Banská Bystrica. Ako tréner mám na starosti U 12-ky, tie najmenšie deti.

Takže okrem vlastného tréningu sa venujete aj trénovaniu iných. Ako sa vám to darí zladiť?

Je to o komunikácii a  manažmente času, keďže extraligu trénujem v Banskej Bystrici. Je to náročné, ale dá sa to. Je pravda, že nechodím vždy na extraligové tréningy, v mojom veku mi stačí už aj trikrát. (Smiech). Ostatné dní mám ranné tréningy, „posilku“ alebo si vyplním čas iným športom, alebo regeneráciou  popri všetkej práci. Detičky mám načasované tak, aby sme to stíhali, plus mám šikovné asistentky.

Vašou úlohou je vlastne vybudovať v deťoch vzťah k športu a udržať ich pri tom. To je ťažké.

Je potrebné hlavne ich priviesť k športu a či ich v budúcnosti bude baviť práve basketbal, nie je také podstatné. Mojím cieľom je hlavne, aby ich šport bavil všeobecne.

Dajte nejaký tip rodičom, čo robiť, aby deti bavil šport.

Deti musia zistiť, že môžu mať z pohybu radosť, dobrý pocit. Nie som zástancom toho, že musia mať výsledky. Mala by tam byť súťaživosť a radosť. Keď majú tréningy, nie je to len o košoch, ale aj o behaní, skákaní, skrátka všeobecnom rozvoji. Snažíme sa nájsť to, v čom sú dobré a v tom ich rozvíjať. Je ťažké ich namotivovať, lebo vládne doba tabletov. V princípe deti chcú športovať, ale dôležitá je aj podpora doma. Deti, ktoré sú od malička vedené k športu, tak nemajú žiadny problém. Šport sa im stane životným štýlom. Pre mňa je šport doping, ktorý, ak nemám, mi chýba.

Za tie roky, čo ste v basketbale asi viete porovnať, ako sa mení pozícia tohto športu na Slovensku.

Basketbal je určite známejší, ako bol. Výkonnostná úroveň sa mení, šport je čoraz mužskejší, agresívnejší. Je okolo toho viac marketingu. Na druhej strane je stále menej financií a veľa klubov bojuje. Čo sa týka športujúcich detí, je ich menej. Kedysi sa robil výber, dnes sa robí nábor. Je okolo toho veľa debát, hľadáme, kde je chyba, aké je riešenie. Je to všeobecný problém na celom svete. Podstatný je aj obraz telesnej výchovy na školách, na mnohých školách nemá tú výpovednú hodnotu.

So športovcami vždy hovoríme o úspechoch. Basketbal je špecifický, lebo úspech je spoločný. Alebo si spomínate na nejaký konkrétny moment, keď ste mali dobrý pocit?

Samozrejme, pri každom víťazstve, lebo som súťaživá. Na druhej strane ma basketbal formuje ako osobnosť – naučila som sa prehrávať, a to nielen v športe. Je veľa spomienok, keď som mala príjemné pocity. Nemuseli to byť vždy víťazné zápasy. Bola som aj na majstrovstvách Európy ako asistentka trénera, čo mi prinieslo tiež iné pocity – zažiť to bolo silné. V konečnom dôsledku je pre mňa každý zápas radosť. To, že môžem hrávať a vyjsť z toho zdravá, je mojím víťazstvom. 

Minulý rok ste prijali ocenenie za špeciálny prínos do basketbalu. Aký je to pocit?

Najprv to trošku domotali, lebo ma vyhlásili za legendu. (Smiech) Dodnes si zo mňa kvôli tomu kamaráti robia srandu. Vo finále to bolo veľmi príjemné, zadosťučinenie za robotu, ktorú sa v klube snažíme robiť a udržiavať. Nie je to len moja vizitka, ale aj ľudí okolo, hlavne pána Gajdoša.

Piešťanské čajky sú v basketbale pojem. Aj vy ste za ne hrali. Čím to je, že tak rezonujú?

van dalen 1.jpgSú dobré, je to vyskladaním kádra. Okrem toho majú dobrého sponzora. Je tam nadšenec, ktorý vybudoval nové zázemie, ktoré tam dovtedy nebolo, vytvoril káder. Úspechmi postupne prilákali deti a hráčov. Je to jeden z klubov na Slovensku, ktorý funguje, ktorý má hlavu aj pätu.

Aké máte plány na najbližšie obdobie?

Prihlásila som sa na medzinárodnú trénerskú licenciu, ktorú by som chcela získať, tým pádom by som získala možnosť trénovať aj v iných štátoch či v reprezentácii. Hráčsky chcem hrať čo najdlhšie, ako sa bude dať.

Je v basketbale nejaký strop?

Nie, stropy nie sú. Ale, samozrejme, ak zistím, že som trápna, tak sa stiahnem. (Smiech) Chcem hrať, pokiaľ mi to bude prinášať radosť a dokedy mi to zdravie umožní, no a neskôr by som chcela ísť na veteránske majstrovstvá sveta. Môj plán je udržať sa vo forme tak, aby som si aj neskôr mohla robiť radosť a hrať.

Ako sa darí vášmu zvolenskému klubu?

Myslím si, že na pomery, ktoré sú, veľmi dobre, Prvá liga teraz začala nadstavbu, tam bodujeme posledné roky na prvých štyroch priečkach, boli sme tiež účastníkmi rakúsko-slovenskej ligy, ktorá bola pre nás veľmi dobrou školou. V slovenskej lige sa snažíme ísť vždy najvyššie. Teraz to máme dobre našliapnuté, máme dobrú pozíciu aj v kadetkách, no a najmenších v U12 jednoducho učíme hrať basketbal.

Pri senioroch beriete aj mimozvolenské hráčky alebo sa orientujete prevažne na Zvolen?

Pri seniorkách hrajú aj mladšie hráčky, potom dievčatá, ktoré u nás začínali, ale hrajú napr. v Bystrici. Alebo hráčky, ktoré dlhé roky hrajú za Zvolen, hoci pracovne pôsobia už niekde inde. Snažíme sa zakomponovať aj mladšie hráčky, aby mali vzor. Vždy, keď sa dá, snažíme sa medzi sebou spolupracovať, bez toho to v športe nejde.

-eh-

 


 
 


Úvodná stránka