Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

O Gymnázium Mateja Bela prejavilo záujem takmer 30 záujemcov – svoje zámery predstavili na spoločnom workshopeVytlačiť
 

6. február bol deň, keď vyvrcholila prvá fáza prípravy revitalizácie opustenej budovy bývalého Gymnázia Mateja Bela na Lipovci v majetku BBSK. Po úvodnej prehliadke budovy sa zhruba 20 subjektov zišlo v štúdiu Divadla J. G. Tajovského, aby spoločne našli spôsob, ako dať tejto budove nové využitie. Išlo o jedinečný proces, ktorý facilitovali špecialisti z o. z. Punkt.

gymnazium mateja bela.JPGStretnutie naštartovala prezentácia pozitívnych príkladov podobných projektov z celého Slovenska. Gábor Bindics zo Starej tržnice, Braňo Čavoj a Paula Poštolková z Novej Cvernovky, Zuzana Bodnárová z Banskej Stanice a Michal Dobiaš z Galérie Jabloň hovorili o tom, ako pretvoriť opustený nevyužitý priestor na miesto dýchajúce životom. Všetky ich projekty vznikli vďaka nadšeniu, záujmu a participácii samotných občanov a skupín v jednotlivých mestách. „Na začiatku nie je hneď potrebné definovať, čo bude obsahom priestoru, stačí priestor zrekonštruovať, technicky vyriešiť,“ povedal Gábor Bindics z bratislavskej Starej tržnice. Aj oni sa najprv snažili nájsť plné využitie budovy, ale časom sa ukázalo, že ľudia tam chceli niečo iné. „Je dôležité, aby jednotlivé subjekty vytvárali pridanú hodnotu, napr. výčap v priestoroch našej tržnice prispieva na rekonštrukciu námestia pred tržnicou.“ V Starej tržnici sa konajú pravidelné trhy a podujatia, tiež je miestom niekoľkých prevádzok. Nová Cvernovka aj Banská Stanica sú prevažne kultúrne priestory, kde sa pohybujú umelci, organizujú sa podujatia pre verejnosť a pod. Galéria Jabloň je bývalé banícke učilište v Prievidzi, v ktorom by malo vzniknúť niekoľko múzeí, priestor sa ešte len pripravuje. Tieto príklady môžu byť pre bývalé gymnázium inšpiráciou hlavne v zapojení aktívnej verejnosti či financovaní projektu. „V každom projekte je dôležitý príbeh jeho vzniku, tvár, ktorá tento projekt reprezentuje a originalita,“ povedala Zuzana Bodnárová z Banskej Stanice, ktorá dnes sídli v bývalej škole v Banskej Štiavnici a rovnako je v správe BBSK. Stretnutia vo Zvolene sa zúčastnili aj sociálni inovátori, ktorí hovorili o možnostiach dostupných úverov pre nekomerčné projekty.

Kto prišiel do divadla?

Organizátori workshopu vo Zvolene hovorili o príjemnom prekvapení z počtu záujemcov o prenájom budovy gymnázia. Na stretnutie ich prišlo 18, ďalším deviatim sa dostaviť nepodarilo. Oblasti, ktoré zastupovali, boli rôzne – školstvo a neformálne vzdelávanie, gastro, šport, predajňa potravín, predajňa audio systémov, coworking, dom na polceste, domov dôchodcov a mnohé iné. Úlohou facilitátorov bolo dať týchto ľudí dokopy, pomôcť im nájsť systém kooperovania a spoločného fungovania. „Našou úlohou je zistiť, či si ľudia budú vedieť pomôcť, či dokážu napr. zdieľať priestory,“ povedala Barbara Zavarská z Punkt-u. Účastníci workshopu si spoločne určili limity svojho zapojenia, požiadavky na priestor a časový harmonogram. „V ďalšej fáze sa bude riešiť, či dokážu prispieť finančne, či môžu platiť komerčný alebo nekomerčný nájom, investičný nájom, či dokážu prispieť na rekonštrukciu,“ povedal Ondrej Lunter, poslanec BBSK, ktorý bol tiež prítomný na stretnutí. Zdôraznil význam stretnutia. „Dnešné stretnutie je veľmi dôležité. Zisťujeme, kto ste, čo chcete, s akými prostriedkami disponujete... Doteraz tu nebol nikto, kto by javil záujem o túto budovu a teraz je vás 18,“ povedal s neskrývanou radosťou. Uvedomuje si, že ide o verejný majetok a jeho riešenie musí byť pre verejnosť prijateľné. Víziou je, aby priestor využívali rôzne subjekty, ktoré by dokázali spolupracovať. Výsledkom by mali byť služby a prevádzky, ktoré by pokryli rôzne záujmy obyvateľov sídliska, ale aj celého mesta. „Ľudia na sídlisku sú frustrovaní, že tam nič nemajú, nemajú kam ísť. Toto by sa mohlo zmeniť,“ povedala Milota Sidorová z o. z. Punkt.

DSC06617.JPGWorkshop v divadle trval päť hodín, počas ktorých sa intenzívne pracovalo. Pracovné stoly pokryli pôdorysy, na ktoré sa lepili jednotlivé názvy prevádzok. Ľudia dumali nad modelom spoločného fungovania, pretože je jasné, že vedľa seba nemôže byť materské centrum, aj dom pre seniorov. Hoci ako hovorí Milota Sidorová, trend vo svete je opačný – je snaha spájať rôzne komunity, pretože to ľudí v meste obohacuje, stráca sa pocit izolovanosti. „Dôležité sú vzťahy v rámci komunity, preto je nevyhnutné robiť ústupky,“ dodala na záver Paula Poštolková z ateliérov Cvernovka, ktoré sú príkladom priestoru s priateľskou atmosférou medzi umelcami.

A výsledok?

Celodennú prácu uzavrel Ondrej Lunter, ktorý hovoril o tom, čo bude nasledovať: „Je viacero variantov, akými môžeme tento projekt financovať. Do leta by sme chceli rozhodnúť, akým variantom pôjdeme, potom bude vyhlásená architektonická súťaž, rekonštrukcia by sa mohla začať v roku 2020.“ Toto je plán, ktorý však závisí aj od všetkých prítomných. Lunter zároveň pochválil aj doterajšiu spoluprácu s mestom, ktoré kraju vychádza v ústrety.

Bez aktívnych ľudí, ktorí sú ochotní podieľať sa na tomto projekte, to jednoducho nepôjde. Participatívny model, ktorý v Bratislave už funguje, je vo Zvolene ešte len v plienkach. Čas ukáže, do akej miery sú Zvolenčania pripravení a ochotní zapojiť sa.

-eh-

 


 
 


Úvodná stránka