Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Bez stromov neprežijeme, miesta na ich výsadbu musíme hľadaťVytlačiť
 

Kedy sú výruby v meste na mieste a kedy škodia? Ako je to so sadením? Prečo sa nedá sadiť všade?

DSC03847.jpgVeľa sa hovorí o zeleni v mestách a jej úprave, ku ktorej patrí aj nevyhnutné opiľovanie, prebierky a výruby. Faktom je, že bez stromov v meste neprežijeme. V prvom rade vegetácia a najmä vzrastlé stromy pohlcujú v mestách prach, nadbytočný CO2 a produkujú nevyhnutný kyslík. Ako hovorí Milota Sidorová, odborníčka na verejné priestory, dospelý strom spotrebuje priemerne 21 kg CO2 ročne. Okrem toho stromy osviežujú a ochladzujú mikroklímu v meste aj o niekoľko stupňov. „Stromy sa chladia odparovaním vody, pričom spotrebúvajú až niekoľko stoviek wattov slnečnej energie na m2. Jediný urastený strom tak chladí výkonom i niekoľko desiatok kW a jeho chladiaci výkon môžeme porovnať napríklad s piatimi klimatizačnými jednotkami. Rozdiel je však v tom, že klimatické zariadenia okolité prostredie ohrievajú,“ hovorí Doc. RNDr. Jan Pokorný, CSc., odborník na zeleň, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe.  

Stromy vplývajú na zdravie aj náladu človeka

Navyše, z výskumov je známe, že tam, kde sú stromy, sa ľudia cítia podvedome dobre. „Stromy uvoľňujú upokojujúce látky, ktoré nám ľuďom prospievajú,“ dodáva Jan Pokorný. Okrem toho sú domovom rôznych živočíchov, zabezpečujú pre nás potravu. Jednoducho všetci vieme, že stromy v meste sú nevyhnutné pre naše prežitie a príjemnú pohodu. Prečo však musíme z času na čas odstraňovať stromy? Ako príklad môžeme použiť Park Višňovského, kde sa v poslednom období vyrúbalo viac stromov a ľudia nie vždy rozumeli prečo. „V parku boli stromy v minulosti vysadené organicky a nesystematicky. Parkový porast nie je analógiou prirodzeného porastu. Človek park vysadil, človek v ňom musí vykonávať zásahy tak, aby park plnil svoju funkciu,“ hovorí Ing. Peter Sládek, projektant a odborník na zeleň. Približuje dôvody výrubov: „Najčastejším dôvodom tohto výrubu bola prebierka prehustených skupín s cieľom zabezpečiť stromom dostatočný  priestor na rozvoj, súčasne odstrániť  stromy choré, s nízkou vitalitou.“ Často sa stáva, že stromy, ktoré sú vysadené príliš nahusto, nemajú dobré podmienky pre život, navzájom si škodia a postupne umierajú.

Nemenej dôležitá je bezpečnosť

Výsadba drevín.JPGV mestách je veľký dôraz na bezpečnosť, preto si odborníci dávajú pozor na choré či suché stromy, ktoré by mohli ohroziť život či majetok obyvateľov. „V meste musíme monitorovať choré a nebezpečné stromy a tie je potrebné odstraňovať,“ hovorí Zuzana Holíková z referátu zelene mesta Zvolen a zdôrazňuje: „V tomto prípade môžu byť nápomocní aj občania, ak si taký strom všimnú a nahlásia nám ho.“

Na druhej strane, nie každý strom je nevyhnutne odsúdený na zánik. Občania často nahlasujú alebo priamo žiadajú o vydanie súhlasu na výrub nielen chorých a poškodených, ale aj zdravých stromov.Takúto žiadosť posudzuje referentka pre ochranu drevín. „Žiadostí na výrub od občanov je veľa. Nie každý strom je však naozaj nevyhnutné vyrúbať, niekedy ho stačí ošetriť, upraviť. Snažíme sa povoľovať len nevyhnutné výruby, pri každom strome je to individuálne. Nie je možné porovnávať stromy rastúce tesne pri paneláku a stromy rastúce na voľnej ploche, na lúke alebo v parku. Vždy sa zohľadňuje dôvod výrubu, ktorý uvedie žiadateľ, najčastejšie však musíme hľadať kompromis a výrub je v tomto prípade to posledné a konečné riešenie,“ hovorí Jana Tlučáková z odboru stavebnej správy, ktorý zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy na obce aj podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

Bilancia výsadby je dobrá, no sadiť by chceli viac

Dôležité je, že tam, kde sa rúbe, sa musí aj sadiť. Samospráva, ale napr. aj investori sú povinní odstránenú zeleň nahradiť inou, vhodnou zeleňou. „V súčasnosti musíme pozerať aj na vplyv klimatických zmien, takže vyberáme nielen pôvodné, ale aj odolné druhy drevín,“ hovorí Holíková. Ako najväčší problém pri výsadbe vidí komplikovanosť podzemných sietí. „Často strom na vlastnom pozemku nemáme kam zasadiť, pretože je zem popretkávaná sieťami. Pokúšali sme sa o tomto komunikovať s majiteľmi niektorých sietí, no zatiaľ neúspešne.“ Napriek tomu, na konci dňa je bilancia výsadby v meste Zvolen dobrá. Napr. na jeseň 2018 sme vysadili 20 stromov na Zlatom potoku ako líniu popri ceste a 13 javorov na Tulskej ulici,“ hovorí Holíková a ďalej dopĺňa: „Od začiatku tohto roka pribudlo v meste približne 22 stromov, a to na rôznych miestach. Nahradili sme tiež zeleň po výruboch, ktoré vykonala regionálna správa ciest na Strážskej ceste.“ Holíková na záver hovorí o nepríjemnom jave, ktorý sa v meste opakuje. „Stáva sa nám, že občania vyrúbu strom na čierno alebo ho poškodia tak, že pomaly hynie. To je hrozné,“ hovorí. Spomína aj na nedávne prípady, keď obyvatelia klamlivo označili strom na výrub a pilčíci, nevediac, že ide o falošnú značku, ho potom vyrúbali. „Takéto postupy sú neprípustné,“ zdôrazňuje odborníčka.

Aj výsadba, aj výruby musia byť riadené. Inak sa stáva, že občania si z nevedomosti napr. strom zasadia príliš blízko k domu, a kým je malý, to nevadí, no keď vyrastie, tieni im do bytu a oni ho bez povolenia vyrúbu. „Aj zeleň patrí do rúk odborníkov, venovať by sa jej mali v prvom rade ľudia, ktorí jej rozumejú. Spoločne s obyvateľmi preto môžeme nájsť aj vhodné miesto, aj vhodný druh dreviny na výsadbu na verejných priestoroch. A o toto sa vždy snažíme,“ uzatvára Holíková.

-eh-


 
 


Úvodná stránka