Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Ulicami mesta – Mirko NešporVytlačiť
 

Miroslav Nešpor (28. 9. 1924 –  17. 12. 1944) bol študent Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave, antifašista, účastník SNP. Aj vo Zvolene v časti Môťová nájdeme ulicu pomenovanú po tomto chlapcovi s tragickým osudom.

nešpor ulicami.jpgNarodil sa ako jedno z piatich detí Antona Nešpora a Ľudmily Nešporovej v Skalici. Tu aj študoval na osemročnom gymnáziu. Neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holíča. Bol vynikajúci študent, vďaka štipendiu sa mu podarilo dostať na Vysokú školu technickú v Bratislave. Už v tej dobe bol presvedčený antifašista.

Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete 1944. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbu priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa zblížil s komunistom Ľubomírom Linhartom, spolu s ktorým neskôr organizoval a zakladal revolučné výbory v obciach na Orave. Po príchode do Banskej Bystrice bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, so zbraňou v ruke sa niekoľkokrát zapojil do ozbrojeného boja. M. Nešpor postupne úplne prevzal riadenie politickej a propagačnej práce na Orave. Stal sa hlavnou spojkou medzi Slovenskou národnou radou, Hlavným štábom partizánskeho hnutia a Oravou. Neustále bol na cestách medzi Banskou Bystricou a Oravou. Okrem toho sa zúčastňoval aj partizánskych bojov – v Lučivnej, Zázrivej, na Kubínskych holiach, pri Sklabini atď. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín Pravda. Počas bojov vážne ochorel a vrátil sa domov, aby sa liečil a zároveň, aby nadviazal spojenie s niektorými ilegálnymi pracovníkmi na Záhorí. Neskôr zistil, že je ohrozený a rozhodol sa ujsť a skryť v Bratislave.

Do Bratislavy sa však už nedostal – gardisti ho chytili na stanici pri nastupovaní do vlaku smerom do Bratislavy. Po vypočúvaní v Skalici bol Mirko Nešpor prevezený do Bratislavy na II. spravodajské oddelenie Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy na Vlčkovej 35, ktoré bolo známe ako gardistická mučiareň. Tu, po neľudskom mučení, dňa 17. decembra 1944 zomrel. Podľa oficiálnej správy spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Na jeho pamiatku boli pomenované viaceré ulice na Slovensku.

-wiki-stuba.sk-


 
 


Úvodná stránka