Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Kam sa „stráca“ odpad z našich domácností? Vytlačiť
 

Nikam. Odpadky sa odvážajú, časť z nich je spracovaná na ďalšie použitie, no tá väčšia končí na obrovskej skládke odpadu neďaleko nášho mesta.

Odpadu je pritom čoraz viac, dáva zabrať životnému prostrediu a pri tempe, ktorým jeho množstvo narastá, dá čoskoro zabrať aj našim peňaženkám. Za jeho vývoz a umiestnenie totiž mesto platí státisíce eur. Je riešením triedenie? Môže byť odpadu v dnešnej dobe menej? Pozreli sme sa na tieto otázky bližšie.

AdobeStock_177810567.jpeg

„V našom meste sme v roku 2018 vyprodukovali cez 18 tisíc ton odpadu, z toho len 6 tisíc ton  bolo vytriedených. Dosiahli sme tak mieru separácie v objeme 37  % a práve podľa nej nám parlament zákonom zvýšil poplatky za uloženie odpadu na skládku,“ vyjadrila sa primátorka Lenka Balkovičová. Ide teda o navýšenie poplatkov z 5 na 8 eur za tonu a s týmto tlakom by sme mali počítať aj do budúcna. „Cieľom nového zákona nie je vyberať čo najviac peňazí od obcí na poplatkoch za skládkovanie, ani obce trestať. Cieľom je motivovať obce viac triediť," vysvetlil pre televíziu TA3 minister  životného prostredia SR László Sólymos.

V rámci EÚ by sa mal priemerný podiel odpadu určeného na recykláciu do roku 2030 v členských krajinách Európskej únie vrátane Slovenska zvýšiť až na 70 %. Znamená to, že len tretinu by sme hádzali presne do tých „čiernych“ nádob, v ktorých dnes končí jeho drvivá väčšina. A hoci sú v miere separácie Zvolenčania z roka na rok lepší, k tomuto cieľu máme ešte veľmi ďaleko.

Ako vlastne funguje triedenie odpadu?

Na začiatku sú samotní ľudia. Ak sú zodpovední k životnému prostrediu, hádžu každý druh odpadu do nádob na to určených – do žltých nádob plasty, do modrých papier, do zelených sklo, do červených tertapaky a obaly z kovu, no a zvyšky kuchynského odpadu (šupky, zelené zvyšky) či zo záhrady končia v hnedých nádobách.

1.png

Potom nastupujú tzv. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré podľa zákona hradia náklady súvisiace s triedeným odpadom. „Financujú náklady súvisiace so zabezpečením a vykonávaním systému zberu triedených zložiek odpadu,“ upresňuje Jozef Pivka, riaditeľ zvolenskej pobočky spoločnosti Marius Pedersen. Pochopiteľne niekto musí nádoby pravidelne vyprázdňovať. Práve o to sa stará zberová spoločnosť Marius Pedersen , a.s. Spolupracovať tak musí trojuholník partnerov: mesto, organizácia zodpovednosti výrobcov a MP. Ako už bolo spomenuté, vstup doň tvoria samotní Zvolenčania svojím prístupom k odpadu z vlastnej domácnosti.

Mesto má na starosti aj čierne skládky

V nákladoch na vývoz komunálneho odpadu, ktoré aktuálne vedenie mesta udržuje na hranici 25 eur, pritom nie je zahrnutý len samotný vývoz, ale aj náklady na likvidáciu čiernych skládok. Ich počet sa však každoročne neznižuje, práve naopak.

2_Policajný zápisník obr..JPG

Odpadové hospodárstvo majú v rukách aj samotní občania

Mesto Zvolen pri odhaľovaní pôvodcov čiernych skládok spolupracuje hlavne s mestskou  políciou. „V lokalitách, kde dochádza k najčastejšiemu znečisťovaniu verejného priestranstva , a v prípadoch, že je na mieste prichytený páchateľ alebo zistený pôvodca skládky, je príslušníkmi MsP Zvolen dohliadnuté na to, aby sa vzniknutý odpad odstraňoval priamo pôvodcami tohto znečistenia. Pokiaľ je pôvodca skládky neznámy, MsP Zvolen uvedené miesto objasňuje a znečistenú lokalitu oznámi odboru výstavby životného prostredia a dopravy MsÚ Zvolen,“ objasňuje náčelník MsP Zvolen Juraj Chabada. V takýchto prípadoch financuje odvoz odpadu z čiernej skládky samotné mesto. 

Ako je to s preplnenými kontajnermi 

Nepekné obrazy je možné niekedy vidieť aj v okolí farebných kontajnerov. Na prvý pohľad sú preplnené, čo by malo skončiť v ich vnútri, končí na trávnatých plochách či na ulici. Problém však nie je v ich nízkom množstve či nedostatočne častom vysýpaní. „Je dôležité, aby si každý obyvateľ uvedomil, že nádoby na triedený odpad je niekým financovaný priestor a treba sa naučiť s týmto priestorom  hospodáriť. V tom sa líšime od západných kultúr, kde škatuľu z kartónu nielen sploštia, ale aj potrhajú, lebo vedia , že im ju vyvezú až o 2 týždne a že dovtedy im ten priestor musí vydržať. U nás sa ešte stále stáva, že  škatuľa z bytových doplnkov či elektroniky je krížom v kontajneri a okolo nej i v nej je vzduch,“ hovorí Jozef Pivka, riaditeľ zvolenskej spoločnosti Marius Pedersen.

Následne tak začne pribúdať odpad okolo kontajnera. „Zodpovední výrobcovia majú záujem financovať vyprázdňovanie kontajnerov s triedeným odpadom, ale určite nebudú financovať odvoz kontajnerov, v ktorých je jedna škatuľa, prípadne sa v tom kontajneri nachádza aj iný odpad ako ten, čo tam naozaj patrí,“ dodáva Pivka. Ako sám potvrdil, kontajnery a ich počet sú stanovené zmluvnými podmienkami a postupne vo Zvolene pribúdajú. Nepatria však jednotlivým lokalitám, ale každému občanovi mesta.

Riešenie? Menej odpadkov

Mnohí odborníci bijú na poplach a tvrdia, že dokonca ani triedenie odpadu nie je riešením na jeho hrozivý dopad na životné prostredie. Je potrebné pristúpiť k zmenšovaniu množstva odpadu, hovorí sa dokonca o takzvanom bezobalovom prístupe – dnes je čoraz častejšie vidieť obchody, v ktorých si do vlastnej nádoby zákazník „načapuje“ čistiaci alebo prací prostriedok.

Polopdzemné kontajnery.jpg

Čoraz viac firiem či úradov tiež svojim zamestnancom či návštevám ponúka vodu naliatu do džbánu priamo z vodovodného kohútika, odmietajú balenú vodu. Podobný prístup razí napríklad najzelenšia ambasáda, ktorou je na Slovensku holandské veľvyslanectvo. Práve jeho predstavitelia spoločne s Inštitútom pre cirkulárnu ekonomiku nedávno zorganizovali na zvolenskom mestskom úrade seminár zameraný na problematiku znižovania odpadov pre širokú verejnosť. Ako sa vyjadrila Lenka Ľauková, ekonomická tajomníčka ambasády: „Mestá môžu byť v tomto smere výborným príkladom pozitívneho prístupu k životnému prostrediu a posilňovaniu komunity.“ Aj vo Zvolene sa tak veľmi intenzívne diskutuje o problematike odpadov a o snahách zmenšenia ich produkcie.

Mestský úrad už od apríla roku 2018 používa na splachovanie toaliet dažďovú vodu v rámci projektu Biotechnické inovácie, od roku 2016 je v jeho priestoroch zavedený triedený zber odpadu. Pri motivácií ľudí triediť odpad sa osvedčili polopodzemné kontajnery, ktorých existujúce stojiská sú už Zvolenčanom veľmi dobre známe. „Budovanie PPK je investične náročné. Okrem toho k nim potrebujeme bezprostredný prístup a nad týmito kontajnermi až do výšky 6 metrov nesmie byť prekážka, ako elektrické vedenie či stromy, nežiaduce  sú pochopiteľne aj podzemné inžinierske siete,“ hovorí Jozef Pivka zo spoločnosti Marius Pedersen.

 

 
 


Úvodná stránka