Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Zvolenské noviny

Koordinátor projektu Zvolenskej veže Ján Čierny: „Sprístupniť vežu mi napadlo na dovolenke v Bretónsku“Vytlačiť
 

Ján Čierny uviedol svoju myšlienku spístupnenia Zvolenskej veže do úspešného konca. Ako ho tento projekt vôbec napadlo uskutočniť a čo všetko si musel ako jeho autor prežiť, nám prezradil v nasledujúcich riadkoch.

Ako vlastne vznikol nápad sprístupniť verejnosti vežu katolíckeho kostola vo Zvolene?

Bolo to v roku 2016, keď sme s manželkou dovolenkovali v Bretónsku. Sedeli sme na káve v malom mestečku a videli ľudí na veži kostola. Neodolali sme a vyšli hore. Bol z nej prekrásny výhľad na kilometre ďaleko, pretože krajina je tam rovná ako doska. Napadlo mi, že aj vo Zvolene máme kostol, ktorého súčasťou je veža s balkónom. A vôkol mesta máme krásne hory. To isté, čo som prežíval ja, by predsa mohli zažiť aj obyvatelia či návštevníci nášho mesta. Hneď po dovolenke som zašiel na zvolenskú faru a s nápadom som sa zveril dekanovi Vojtechovi Nepšinskému. Nebol proti, a tak vlastne všetko začalo...

Veža.jpg

Ktorý moment prestavby sa vám najviac vryl do pamäti?

Pamätných chvíľ je hneď niekoľko. Spomeniem prvé otvorenie dverí veže po takmer storočí, odkrytie troch zasypaných schodov pri zväčšovaní vchodu do veže alebo výmenu kríža na samom jej vrchole. Vyžadovala si prácu horolezcov vo výške väčšej ako 60 metrov! Nikdy nezabudnem na pohľad na schody veže, keď sme odstránili pomerne zachovalé drevené obloženie. Naskytol sa nám pohľad na úplne zodraté a popraskané  kamenné schody. Úplne zmietol naše pôvodné predstavy, že do veže do veže chodili len zvonár a hlásnik. Vychodené schodisko ukázalo, že balkón veže bol využívaný po stáročia aj na vojenské a strážne účely. Okamžite sme si uvedomili, že rekonštrukcia schodov bude omnoho tvrdším orieškom, ako sme si predstavovali.

Priestory veže sú značne stiesnené, nemôže v nich naraz pracovať viac ľudí. Neobávali ste sa, že na tak náročnú prácu nenájdete majstra?

Obával. Mali sme však obrovské šťastie, keď sme narazili na pána Kamila Dyma. Môžem s čistým svedomím povedať, že rekonštrukciu veže majú na svedomí viac-menej jeho vlastné ruky. Len veľmi zriedka mal aj pomocníkov. Vo veži usilovne pracoval v mrazoch i horúčavách, sám sa majstrovsky popasoval s každým jedným schodom, prasklinou či nedostatkom, ktorý objavil. Navyše, vo veži je takmer vždy prievan. Patrí mu naša veľká vďaka a aj obdiv, pre takýto druh práce jednoducho musíte mať okrem zručnosti aj veľkú dávku vôle a výnimočný vzťah k historickým pamiatkam. Dovolím si však spomenúť aj pána architekta Pavelku, ktorý sa tiež zaslúžil o realizáciu myšlienky rekonštrukcie veže. Jeho nápady, rady a riešenia technických problémov boli mimoriadne cenné. Bez nároku na finančnú odmenu vyhotovil výkresovú dokumentáciu, keď to bolo potrebné. Pri rekonštrukčných prácach sa jednoducho zišla malá, no o to oduševnenejšia skupinka ľudí a výsledky nasvedčujú, že išlo o veľmi dobrú voľbu.


 
 


Úvodná stránka